V roku 2002 získali značku kvality Slovak Gold. Certifikát najlepšieho "výrobku" bol udelený plemenám koní lipican, hucul a shagya arab. Preto slovo výrobok ohraničené úvodzovkami. Po prvýkrát totiž toto ocenenie získali - živé zvieratá. Nie hocijaké. Výsledky osemdesiatpäťročnej tradície svedčia o tom, že tunajší chovatelia ostali verní pôvodným typom plemien a nepodľahli módnym trendom. V máji tohto roku sme zavítali do topoľčianskeho žrebčína, domácej aj medzinárodnej autority v oblasti chovu koní. "Chov koní, to je šachová partia, v ktorej sa neplánujú tri ťahy dopredu, ale na desiatky rokov", vyznáva Ing. MICHAL HORNÝ, PhD., riaditeľ Národného žrebčína Topoľčianky, š.p., keď nám predstavuje kráľovstvo týchto ušľachtilých tvorov.
Vec chovateľskej hodnoty, hrdosti a cti
- Žrebčín je poverený vedením plemenných kníh a je gestorom menovaných troch plemien pre celé Slovensko. Snažíme sa vytvárať priaznivé podmienky pre našich chovateľov a vychádzať im v ústrety, napríklad aj poskytovaním bezplatných výkonnostných skúšok kobýl alebo žrebcov. Keď je problém s transportom, vycestuje naša komisia za koňmi, aby kone boli testované, aby sa genofond čo najviac upevňoval aj v zemskom chove. Za posledné dva roky to potešiteľne vzrástlo, vypaľovali sme o 70 percent viac žriebät z ročníka 2004 a 2005 ako v rokoch 2000-2002. Tu je vidieť pozitívnu prácu žrebčína a hlavne našej odbornej poradenskej činnosti.
Veľký význam z hľadiska chovateľstva má inseminačné a reprodukčné centrum, ktoré od roku 2003 funguje pod európskym číslom. Sme jedno z mála takýchto centier v bývalom východnom bloku. Môžeme poskytovať nielen poradenské služby, ale exportovať a importovať aj čerstvé a hlboko zmrazené inseminačné dávky a v budúcnosti by sme radi aj embryá. Je to pre zemský chov veľká pomoc.
Organizujeme aj chovateľské podujatia, či už je to pri huculskom, lipicanskom či arabskom plemene. Snažíme sa pritiahnuť na Slovensko aj zahraničných chovateľov, aby sa jednotlivé plemená prezentovali aj pred domácim publikom, a tým provokovali slovenských chovateľov, aby chovali kone nielen preto, aby ich mali v maštali, ale aj preto, že je to vec chovateľskej hodnoty, hrdosti a cti.
O jazdeckom športe
- Náš žrebčín je všestranný, zastrešuje takmer všetky druhy jazdeckého športu, ktoré sa realizujú na Slovensku. Parkúr, drezúru, záprahy, voltiž, dištančné preteky, máme dostihovú maštaľ. Každú disciplínu robíme na národnej, ale aj nadnárodnej úrovni. Veď každá dobrá prezentácia predstavuje potencionálny záujem a potencionálneho kupca. Do 90. rokov sa tu organizovali aukcie, predalo sa vždy okolo sto koní. No keď ceny rapídne začali klesať, kone sa predávali priekupníkom, rovno z maštale. Od tejto praxe sme upustili, dali sme sa tŕnistejšou cestou, začali sme sa presadzovať na zahraničných chovateľských výstavách a postupne sme si začali získavať chovateľov.
Našou povinnosťou je aj testovanie koní, upevňovanie ich genofondu a prezentácia nielen na výkonnostných skúškach v Topoľčiankach, ale aj vo vyššom štádiu výcviku. Momentálne sme nielen európskymi, ale aj svetovými lídrami pri lipicanskom plemene pre záprahový šport. Je to veľmi zaujímavá a náročná disciplína, tak pre kone, ako aj jazdcov. Od roku 1991 sa pravidelne zúčastňujeme na majstrovstvách sveta. Najväčší úspech, nielen športový, ale hlavne chovateľský, sme zaznamenali v roku 2005 v Salzburgu, kde majstri sveta, bratia Lazarovci, ktorí jazdia dvojzáprahy a štvorzáprahy, kúpili od nás päť koní. Tieto už začínajú absolvovať seriál svetového pohára.
Pri parkúre sú naše kone na úrovni pretekov Grand prix. Jazdec Vilo Naštický, študent SPU, skončil na Veľkej cene v Brne na piatom mieste v najťažšom parkúre s 11-ročným koňom Fórum a pripravuje sa na ďalšie preteky.
Pri žrebčíne funguje jazdecký klub, ktorý má zhruba 55-60 členov. Našou úlohou je aj vzbudenie záujmu mládeže o tento šport. Snažíme sa jej vytvárať dobré podmienky. Ďalšou disciplínou je dištančné, lepšie povedané, vytrvalostné jazdenie, kde prezentujeme predovšetkým naše arabské shagye a arabské plnokrvné kone, ktoré sú na to takmer predurčené. Zatiaľ sa nám darí skôr v stredných kategóriách. Tento šport nemá v Topoľčiankach dlhú tradíciu, no už sú tu prvé úspechy, máme umiestnenia na 70 km. V tomto smere chceme v budúcnosti pokračovať, pretože shagye arabské kone z Topoľčianok dosahovali pod cudzími jazdcami či už v Čechách alebo v Rakúsku veľmi pozoruhodné úspechy.
EÚ chráni génové rezervy
- V marci schválila vláda návrh zákona o národnom žrebčíne, ktorý hovorí, že žrebčín je neprivatizovateľný a zostáva majetkom štátu. Doposiaľ sa ešte nedostal na rokovanie parlamentu, ale myslím, že nie je dôvod, aby ho neschválil. Keď bude žrebčín ošetrený zákonom, už nehrozí taká situácia, do akej sa dostali štyri slovenské žrebčíny v roku 1993. Ich nešťastnou privatizáciou sme prišli o niekoľko stoviek najkvalitnejších koní, ktoré kedy na Slovensku boli. Treba vyzdvihnúť tých ľudí, ktorí sa to snažia nejakým spôsobom revitalizovať, ale už to nikdy nebude také ako predtým. Nonius je na Slovensku už len veľmi ojedinele, z Furiosa sa ako-tak podarilo niečo zachrániť, ale veľa cenného genofondu je preč. Rozpredať, to je to najjednoduchšie. Vždy to prirovnávam k Peugeotu alebo Volkswagenu: keď fabriku zastavíme, zakonzervujeme stroje, vypneme elektriku, o päť rokov prídeme, zapneme elektriku, spustíme stroje a vyrábame presne to isté, alebo ešte lepšie ako predtým. Ale v chove koní, keď stratíme stovky rokov genetiky, prerušíme celý genetický reťazec, je to koniec, nikdy viac sa to nevráti. Kôň má neskutočne dlhý generačný interval. Sú to 300-400 rokov staré plemená, ktoré majú tvrdo zakódované genetické vlastnosti.
Žrebčín je klenot
- Významná časť nášho kultúrneho dedičstva. Chceme, aby ho mohlo obdivovať čo najviac návštevníkov. Máme pravidelné návštevné hodiny so sprievodcom, organizujeme dni otvorených dverí, zameriavame sa na turistický ruch. Za minulý rok nás počas turistickej sezóny navštívilo 30 tisíc ľudí! Žrebčín Topoľčianky je aj miestom štátnej reprezentácie. Zahraničným hosťom na najvyššej úrovni sa snažíme prezentovať kus kultúry slovenského národa v chove koní. Vlani sme tu privítali 16-20 oficiálnych štátnych návštev, od prezidenta SR, cez diplomata USA až po delegáciu z Číny...
Tereziánska tradícia
Vedenie plemenných kníh a označovanie koní je jednoznačne tradícia z čias Márie Terézie. Nikto ešte nič dokonalejšie nevymyslel. Mikročipy sú síce vynikajúce, ale bez čítačky si človek s nimi neporadí. Kôň označený historickým rodinným výpalom alebo výpalom žrebčína na ľavom stehne - to je známka, ako mercedes medzi autami. Je to obrovská chovateľská hodnota, ktorá sa stáročia zachováva. Jeden a ten istý rodinný alebo líniový znak, z výpalu vyčítate všetko. Odkiaľ kôň pochádza, z akej rodiny, koľké je to žriebä, aký je jeho zdravotný stav... Máme, samozrejme, záznamy aj v elektronickej forme, ale pravá plemenná kniha je kus bohatstva, nevyčísliteľná hodnota.
Ďakujem za informácie a prajem veľa úspechov do budúcnosti!
K. POTOKOVÁ
Počuli ste, že...
...v národnom žrebčíne chovajú lipicanov, huculov, shagya arabov, arabov a slovenských teplokrvníkov? Majú okolo 540 koní, od začiatku tejto sezóny sa narodilo 52 žriebät. Ročne sa rodí okolo sto koní. Pracuje tu kolektív ľudí, ktorý nemyslí na svoje vrecká, ale na to, aby po nich niečo zostalo. Ide najmä o princípy v plemenárskej a chovateľskej práci, o snahu, aby každá línia, každá rodina bola poistená niekoľkými jedincami, aby sa nestalo, že vypadne nejaká rodina, ktorá sa budovala 80 rokov. Za všetko hovorí nápis v jazdiarni: "Medzi múrmi tejto jazdiarne nevykladá karty ľudská vypočítavosť, ale láska a večne nehynúci obdiv človeka k zvieraťu." (P. Štilicha)
...plemenné knihy sú uložené v trezore, keby sa hocičo stalo, knihy musia zostať nepoškodené? Majú nevyčísliteľnú hodnotu. Kto má plemenné knihy, má vlastne celú históriu chovu.. Nájdete tu až päťgeneračné rodokmene... Keď takú knihu otvoríte, dýcha z nej história.
...za Rakúsko-Uhorska boli žrebčíny pod správou armády? Nijaká príbuzenská plemenitba, fungovalo označovanie žriebät, plemenná kniha, vojenský režim, disciplína, hipologickí odborníci na vysokej úrovni. Po rozpade monarchie bolo na Slovensku 250 tisíc koní. Z viacerých žrebčínov na území Slovenska vyhrali Topoľčianky, jednak kvôli klimatickým podmienkam, ale aj strategickej polohe.
...lipican sa často označuje za kráľa koní alebo koňa kráľov? Cisársky kôň, vyšľachtený špeciálne podľa požiadaviek šľachty a cisárskej rodiny. Aj cisárovná Sissy s obľubou na nich jazdila.
...hipologické múzeum v Topoľčiankach je jediné svojho druhu na Slovensku? Je zamerané na históriu chovu koní nielen v Topoľčiankach, ale na celom území Slovenska.
