Ahojte, volám sa Beáta a mám 22 rokov. Sediac dnes vo svojej viedenskej kancelárii sa mi ani veriť nechce, že som len pred štyrmi rokmi po prvýkrát vošla do "útrob" SPU-čky v Nitre a zároveň i do medzinárodnej študentskej organizácie AIESEC. Práve tej vo veľkej miere vďačím za to, kde a čím teraz som. A keďže by som z celého srdca dopriala ďalším "crazy" ľudkom, aby - rovnako ako ja - obcestovali celý svet a získali perfektné príležitosti, rozhodla som sa napísať tento článok. Veď šikovných ľudí svet potrebuje a na Slovensku je ich viac než dosť.
Príchodom do AIESEC-u sa začala nová kapitola môjho života. O čom to celé bolo? Neexistuje univerzálny popis, ľudia vnímajú rovnaké veci rôznymi spôsobmi, preto má každý iné skúsenosti a "discoveries" ˘. Pre mňa boli tri roky v AIESEC-u Nitra tým najťažším a zároveň najúžasnejším obdobím. Najťažším preto, že som musela pochopiť...
... že chcieť byť stredobodom pozornosti je trošku detinské,:-)... že nie som vždy tá najšikovnejšia, že je výhodnejšie úprimne oceňovať kvality druhých a radšej sa od nich učiť,
... že nemám posudzovať druhých, ale najskôr sa pozrieť na seba,
... že nemám očakávať od iných to, o čom si myslím, že je správne, pretože pre nich je správne možno niečo iné,
... že teamwork nie je o tom, aby sme boli za každú cenu najlepší tím, ale o tom, že každý člen tímu bude mať priestor realizovať sa a čo najviac sa naučiť!
Mnoho vecí som prostredníctvom nových situácií a priateľstiev pochopila a uvidela v novom svetle. Kľukaté cestičky môjho osobnostného rastu sa prepletali s profesionálnymi a zahraničnými skúsenosťami, ktoré doslova akcelerovali moju povestnú hyperaktivitu. V lete 2004 som plánovaný pobyt v USA (a s ním spojenú vidinu dobrého zárobku) vymenila za AIESEC Thyna v meste Sfax na juhu Tunisu. Stretnutie s arabskou kultúrou a možnosť žiť v moslimských rodinách však vyvážili túto investíciu viac než dosť. Ako "presvedčená" kresťanka som zažila celý rad kultúrnych a náboženských šokov, avšak práve vďaka nim som pochopila, že jediné, na čom záleží, je srdce človeka, a nie to, či má alebo nemá na hlave šatku. Získala som priateľov na celý život, ktorí ma prijali takú, aká som (aj so všetkými chybami) a priviedli k tomu, aby som to robila podobne.
Po zvládnutí bakalárskych skúšok na FEMke som zamierila - ako jedna z dvojice denných študentiek, ktoré sa na to dobrovoľne podujali - do Hajdarábadu, osemmiliónového mesta v Indii. Tu ma čakala 8-mesačná manažérska stáž (cez AIESEC) v IT firme Satyam. Ocitla som sa v globálnej spoločnosti s 23 tisíckami zamestnancov rozmiestnenými v 50 krajinách sveta. V "užšom" kruhu nás bola asi stovka stážistov z 35 štátov, ktorí mali, podobne ako ja, "crazy courage" žiť a pracovať v Indii.
V byte nás bolo osem - šesť chalanov a dve dievčatá (celkom výhodný pomer, nie? :-) Dvaja Mexičania, kanadský Srílančan, francúzsky Ind, Bulhar, Portugalec a moja milučká spolubývajúca z Thajska. Okrem "mega cross-cultural" skúseností som - popri svojom šéfovi s harvardským diplomom - získala jedinečný pohľad na vnútorný chod takej veľkej spoločnosti, akou je Satyan. Keď si dnes spomeniem na Indiu, pripadá mi ako sen. Ázia je skutočne neopísateľná a verím, že sa tam raz určite vrátim. Hoci, občas som sa modlila, aby sa zjavil Aladin na lietajúcom koberci a rýchlo ma zaniesol domov k mame :-).
Po návrate do Európy som sa pred štyrmi mesiacmi dostala na ďalšiu AIESEC-stáž do viedenskej pobočky nemeckej firmy Degussa. Teraz ma čaká zápis do štvrtého ročníka na Obchodnej fakulte EU (tri sa mi už podarilo absolvovať). Celkom sa teším, lebo vďaka práci v medzinárodných spoločnostiach chápem akademický význam svojho odboru - medzinárodné podnikanie - v úplne novom svetle. Motivuje ma k tomu, aby som nezmyselne nememorovala "prázdne frázy", ale viac chápala súvislosti a učila sa to, čo naozaj potrebujem.
Ako som už spomenula, cesta každého jednotlivca (nezáleží na tom, či je členom organizácie AIESEC, alebo poľovníckeho krúžku) je originálna a neopakovateľná. Toto bola v skratke tá moja.
Prajem vám, milí spolužiaci, aby ste i vy našli tú svoju cestičku ku šťastiu, slobode a úspechu, nech už je to kdekoľvek. Ak to skúsite v AIESECu a náhodou sa raz stretneme na spoločnej konferencii, workshope či seminári, potom ma "kopnite do členka", dobre? Určite sa budem tešiť a rada vám s čímkoľvek pomôžem.
