Katedra genetiky a šľachtenia rastlín (KGŠR) FAPZ sa zameriava na výučbu, výskum a ďalšie aktivity v oblastiach genetiky, šľachtenia, semenárstva, ochrany genofondu rastlín, biologickej bezpečnosti, rastlinných biotechnológií, informačných a komunikačných technológií v agrobiológii a poľnom pokusníctve.
Je základňou prípravy odborníkov pre výskumné pracoviská, šľachtiteľské a semenárske organizácie, kontrolné a skúšobné poľnohospodárske organizácie a štátnu správu. Začiatkom septembra sa na nej konala konferencia pod názvom Päťdesiat rokov šľachtenia a genetiky rastlín na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a na Slovensku.
Z histórie pracoviska
Samostatná Katedra genetiky a zošľachťovania rastlín bola zriadená v roku 1959. Od roku 1963 bola rozčlenená na Katedru šľachtenia rastlín a Katedru genetiky. Neskôr zlúčením troch katedier - šľachtenia rastlín, ochrany rastlín a časti Katedry genetiky, vznikla v roku 1972 Katedra šľachtenia a ochrany rastlín. Organizačné zmeny v roku 1990 viedli k rozdeleniu Katedry šľachtenia a ochrany rastlín na dve samostatné pracoviská - Katedru genetiky a šľachtenia rastlín a Katedru ochrany rastlín.
Dôležitú úlohu pri založení samostatnej katedry zohrali významné osobnosti slovenského šľachtenia a genetiky. Bol to šľachtiteľ prof. Ing. Jozef Boháč, CSc., ktorý v rokoch 1959 - 1972 viedol Katedru genetiky a zošľachťovania rastlín a Katedru šľachtenia rastlín a genetiky prof. Ing. Ján Dubovský, CSc. Novovytvorenú Katedru šľachtenia a ochrany rastlín v rokoch 1972 - 1985 viedol prof. Ing. Štefan Hraška, DrSc., v rokoch 1985 - 1994 doc. Ing. Ján Brindza, CSc. V tom čase bola vytvorená v aktuálnej organizačnej štruktúre existujúca Katedra genetiky a šľachtenia rastlín. Jej vedúcim je od roku 1994 prof. RNDr. Milan Bežo, CSc.
Funkcia a ciele
Na začiatku jej existencie bola základná metóda vedeckého výskumu hybridizácia a hybridologická analýza, ktoré sa uplatňovali v genetike a novošľachtení rastlín. Neskôr pribudla zámerná mutagenéza a genetika somatickej bunky v pletivových kultúrach. V súčasnosti sa pracovisko zameriava na uplatňovanie metód molekulovej biológie pri mapovaní genómu rastlín v zbierkach pôvodného genofondu kultúrnych druhov rastlín. Skúma sa tvorba východiskového materiálu pre novošľachtenie na úrovni zhromažďovania a popisu zbierok genofondu a ochrany biodiverzity rastlín. Hodnotenie genofondu je okrem iného smerované na vytvorenie obrazových databáz a detekciu biodiverzity metódami molekulovej genetiky. Pozornosť sa tiež venuje výskumu a praktickému pestovateľskému využitiu ektomykoríznych podzemných húb ako perspektívnych druhov pre agrolesnícke systémy hospodárenia. Rozvíjajú sa metódy biometriky a štatistiky pre analýzu biodiverzity rastlín. Zriaďujú sa špecializované databázy pre vzdelávacie, šľachtiteľské a výskumné využitie.
Pracovisko má bohatú spoluprácu s výskumnými ústavmi, kontrolnými poľnohospodárskymi organizáciami, šľachtiteľskými pracoviskami, výrobnými poľnohospodárskymi podnikmi a univerzitami na Slovensku a v zahraničí.
Za uplynulých päťdesiat rokov svojej činnosti prešla KGŠR postupnými zmenami, pri ktorých boli rešpektované skúsenosti, vedomosti a múdrosť jej zakladateľov, vedúcich kolektívov a všetkých tvorivých pracovníkov. Rad inovácií vo vyučovacom procese a vedeckovýskumnej činnosti je súčasťou celkových zmien univerzitného vzdelávania poľnohospodárskeho zamerania a smerovania výskumu na Slovensku.
O konferencii
Na podujatie prijali pozvanie odborníci z oblasti šľachtenia rastlín, spolupracujúce inštitúcie, medzi nimi Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky, a.s., Veľká Lomnica, Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany (Génová banka SR), Zeainvent, a.s., Trnava, UKF Nitra, ako aj zahraniční hostia z Ukrajiny a Arménska. Cieľom bolo zhodnotiť doterajšie pôsobenie KGŠR a zároveň účastníkov oboznámiť s ďalšími perspektívami jej rozvoja.
