e-poľnohospodár

Vírus vtáčej chrípky sa dostal už aj do Európy. Kým sme o ňom počuli v správach z ďalekej Ázie, venovali sme mu možno menej pozornosti. No dnes je to inak.

Nemožno sa čudovať, pretože človek reaguje citlivo, ak ide o zdravie. Niekto mávne rukou, iní vyvolávajú paniku. Ako je to v skutočnosti? Hovorili sme o tom s prof. MVDr. PAVLOM ŠŤASTNÝM, CSc., vedúcim Katedry veterinárskych disciplín FAPZ.

Diskutujú veterinári, vyjadrujú sa lekári...aký je to vlastne problém?
Vtáčia chrípka nie je ani problém vyslovene veterinársky, ani medicínsky, je to problém prírodný. Existuje viacero sérotypov vírusu vyvolávajúceho chrípkové ochorenie vtákov, vírus H5N1 je ten virulentnejší, agresívnejší typ. Chrípky nie sú ničím novým, vyskytujú sa pri koňoch či prasatách, proste táto viróza sa vyskytuje pri každom druhu zvierat. Na druhej strane je to však problém aj medicínsky aj veterinársky, pretože treba urobiť také opatrenia, aby sme zamedzili vzniku a šíreniu týchto vírusových ochorení. Majú totiž skutočne obrovský dosah a vidíme, že sa stávajú pandémiami, pretože presahujú lokálne hranice a zasahujú iné kontinenty. Teraz je otázka, do akej miery je výskyt tohto typu vtáčej chrípky len druhová špecifickosť, to znamená, že bude v dôsledku neho hynúť len vtáctvo, alebo či sa prenesie aj na iné druhy.

Ľudstvo sa v dejinách nie raz ocitlo zoči voči veľkým pandémiám chrípky. Prináša pokrok v rôznych oblastiach vedy nové možnosti, ako sa brániť?
Dôležité je uvedomiť si spôsob šírenia vírusových ochorení. Je rozdielny v porovnaní s tým spred niekoľkých desaťročí, pretože cirkulácia zvierat, ale aj ľudí je podstatne intenzívnejšia. Jedno, čo sa nezmenilo, to sú - sťahovaví vtáci. Každé ochorenie, pri ktorom je vektorom vtáctvo a hlodavce, je zlé, nebezpečné. Skôr dokážeme eliminovať vplyv hlodavcov na šírenie nejakého ochorenia, jedno či bakteriálneho alebo vírusového, pretože ich vieme deratizačnými prostriedkami minimalizovať alebo zdecimovať ich stavy. Pri vtákoch je to problém, pretože príde vlna sťahovania a je tu riziko, ktoré potenciálne hrozí aj nám na budúcu jar, keby sa k nám vírus mohol dostať z prírodných ohnísk výskytu tohto ochorenia. Ostatná cirkulácia, napríklad cez dovoz hydiny či vtáctva, je náhodná. Ľudia neznalí problematiky majú často strach z konzumovania hydinového mäsa. Tak aj teraz možno badať pokles spotreby hydinového mäsa, no zdôrazňujem, netreba sa obávať, pretože ani jeden vírus nie je termostabilný. To znamená, že tepelným spracovaním sa zlikviduje. Napokon, prečo sa vždy odporúča pri chrípkach horúci čaj, teplá posteľ? Prečo sa sám organizmus bráni horúčkou? Je to vlastne likvidácia mikroorganizmov. Všetky vírusy sú termolabilné, aj na kadáveroch "končia", ultrafialové svetlo ich ničí. Kedy je najviac chrípky? Predsa v období, keď je najmenej slnečného svetla. Naopak, mráz ich vynikajúco konzervuje, aj v sušených materiáloch vydržia dlhú dobu. Ale v normálnom čerstvom stave sa môžu prenášať jedine pri živých organizmoch. Vo voľnej prírode nemajú dlhú trvácnosť. Keď sme spomínali napríklad vírus moru ošípaných, vonku sa v priebehu niekoľkých dní stráca, dlhšie prežíva jedine v zaschnutej krvi alebo výkaloch. V mrazenom stave to môžu byť týždne, mesiace. Ale to, čo uhynulo, z toho netreba mať obavy, ako sa hovorí, mŕtvi neškodia. Skôr je teda riziko v mrazených veciach. Ešte raz však opakujem - najväčšie riziko je v možnej mutácii vírusu alebo rekombinácii s vírusom ľudskej chrípky, čo by sa mohlo stať nebezpečným pre ľudskú populáciu. Toto riziko tu je, ale to ešte neznamená, že to bude zajtra, alebo že sa to vôbec stane.

Lekárnici aj zákazníci sa sťažujú na nedostatok medikamentov voči chrípke...
Treba si uvedomiť, že proti vírusom sa nedá bojovať antibiotikami. Boj proti virózam je založený na preventívnych opatreniach, teda na vakcinácii. Treba vedieť, že každá vakcína, aj tá, ktorá je vyrobená na presne určený sérotyp, pôsobí aj na trochu širšie spektrum. Nie je síce absolútne účinná na iný sérotyp vírusu, ale povzbudí odolnosť organizmu, a čo je dôležité, eliminuje sa jedna z podmienok oslabenia organizmu. Tým, že sa dáme zaočkovať proti ľudskému sérotypu chrípky, stane sa náš organizmus odolnejší a hlavne nedôjde ku kombinácii, že by sme súčasne dostali vtáčí aj ľudský vírus chrípky, čo by už nebolo dobré. Preto je dôležité, aby boli rizikové kategórie, to znamená deti, starci a chronicky chorí, pokrytí vakcináciou. Samozrejme, okrem toho si treba odolnosť zvyšovať aj klasickým spôsobom, ako je dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, dodržiavanie hygieny, vhodná výživa s dostatkom vitamínov a podobne. No vakcináciu v nijakom prípade netreba podceňovať! Pravda, zatiaľ nie je k dispozícii vakcína proti vtáčej chrípke. Keby došlo k situácii, že by zmutoval vírus a stal sa prenosným z človeka na človeka, trvalo by dlhší čas, kým by sa vyrobila potrebná vakcína a v takom množstve, aby pokryla aspoň časť populácie. Preparáty ako Tamiflu a podobne, o ktorých sa hovorí v médiách, sú len podporné a ich význam nadhodnotený reklamnými kampaňami.

Ako je to s opatreniami, ktoré by mali zastaviť šírenie vírusu?
Opatrenia treba vždy robiť z hľadiska mobilít, dovozu hydiny, treba zamedziť možnému prenosu čohokoľvek, čo sa dá. Nepovažujem za správny zákaz odstrelu všetkých vtákov. Zastrelený vták už nebude ďalej prenášať nákazu, to je logické. Na druhej strane, ak bude populácia stále takto dráždená, môže byť oslabená natoľko, že môže ľahko dôjsť k prepuknutiu ochorenia. Prílet sťahovavých vtákov takisto nezamedzíme. To je riziko, ktoré tu je a bude, ide len o to, aby sme nevytvorili podmienky pre šírenie nákaz. Musíme kontrolovať naše chovy. Kontakt hydiny s voľne žijúcim vtáctvom. Najväčšie riziko je u drobnochovateľov. Tu by sme teda mali urobiť opatrenia, hľadať spôsob, ako zabrániť šíreniu, ak by choroba prenikla aj k nám. Aby to, čo uhynie, uhynulo, ale aby nevznikali ohniská vo veľkochovoch. Tie sú chránené už tým, že pernatá hydina, sliepky, kurence sa chovajú v halách, pod kontrolou, tam riziko nehrozí. Riziko vidím pri vodnej hydine, ktorá je vonku, na rybníkoch, veľké kŕdle husí a kačíc na južnom Slovensku.

Takže tu veľkú úlohu zohráva aj disciplína každého jednotlivca...
U nás, žiaľ, existuje jeden pretrvávajúci problém, a to sa netýka len chovov hydiny. Je to veľmi nízka hygienická uvedomelosť personálu, ktorý v živočíšnej výrobe pôsobí. Dodržať hygienické zásady a preventívne požiadavky, to si často vyžaduje syzifovské úsilie. Mám vlastné skúsenosti zo situácií, keď sa vyskytol mor ošípaných či iné infekcie, pri ktorých je vždy predpoklad vzniku obrovských škôd. Pritom by často stačilo dodržať tie najzákladnejšie tzv. policajné opatrenia, ktoré sa pri nákazách realizujú. Keď človek chodí po vyspelých chovoch mimo našej republiky, často mu je z toho smutno. Ak by sa teda pri chrípke povedalo, že sa hydina na dvoroch nebude chovať z takých a takých dôvodov, mali by si chovatelia uvedomiť, že nerešpektovaním tohto nariadenia ohrozujú sami seba. Tu by sme si mali vstúpiť do svedomia a vyžadovať dôsledné dodržiavanie základných opatrení, najmä preventívnu a priebežnú dezinfekciu. Nie odstrel vtákov, nie obmedzenie spotreby mäsa. To, čo je na pekáči, to už neublíži nikomu. Čo povedať na záver? Vtáčia chrípka je zatiaľ stále otázkou tohto jedného druhu zvierat, preto netreba panikáriť, robiť unáhlené závery z toho, čo všetko nás čaká. Médiá často v honbe za senzáciou urobia viac škody ako osohu, pretože sa nevedomky vnášajú medzi ľudí aj niektoré problémy, ktoré nie sú pre laikov dosť zrozumiteľné. Čo už bežnému človeku povie skratka H5N1? Nediskutujme teda o takých veciach, ktoré patria do kompetencie odborníkov. Hovorme o tom, ako možno nebezpečenstvu predchádzať a držme sa rád tých povolaných.

Ďakujem za rozhovor!

K. POTOKOVÁ