Škola i šport nás formovali pre život
Spomienky na vysokoškolské štúdium v Nitre mám veselé i vážne. Roky 1959 - 1964 boli v spoločnosti veľmi zložité a ovplyvňovali i život vysokoškolákov.
Náš ročník v roku 1959 bol prvý na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte VŠP v Nitre. Podmienky pre štúdium boli v začiatkoch provizórne, no postupne sa zlepšovali. Na prednášky a cvičenia sme pochodili celé mesto. Prvé študentské ubytovanie sme mali v internáte na Kalvárii (terajšia Bohoslovecká fakulta). Už po mesiaci pobytu v škole sme absolvovali semestrálnu manuálnu prax na majetku cukrovaru v Sládkovičove. Vykonávali sme všetky manuálne práce, ale aj absolvovali skúšky. V januári 1960 nastali silné mrazy a do izby nám v noci nafúkal sneh cez netesniace okná, kachle dymili, pomohla nám slama, s ktorou sme zadebnili okná. Pracovali sme v rastlinnej, ale i živočíšnej výrobe alebo v konzervárni. Po skončení praxe sme si vedeli vážiť ťažkú manuálnu prácu poľnohospodárov, čo nám neskôr pomohlo v riadiacej práci.
Spoločenský i športový život študentov bol bohatý. Každý si našiel vo voľnom čase svoje záľuby. Ako člen ľahkoatletického oddielu Slávie Nitra som najviac voľného času venoval tréningu na štadióne pod Zoborom, kde som pod vedením Jozefa Šuglana trénoval šprint a beh na 200 m cez prekážky. V tomto období bola nitrianska atletika na výslní. Na škole boli reprezentanti ČSR, ako napr. Ivan Veselský, Ladislav Petrovič, Emil Štefkovič a ďalší výborní atléti, už asistenti Alojz Podolák a Valér Hrmo, ktorí nám boli príkladom v štúdiu i na štadióne. Vynikajúci športovci boli i študenti František Kuzma, Jozef Munka, Oskar Winkler a ďalší. Pamätám si na preteky Slávie Nitra so Žilinou v roku 1962 a postup do I. ligy. Na 200 m prekážky som bežal s československým reprezentantom Ivanom Čiernym zo Žiliny. V snahe vytvoriť si osobný rekord, pretek som "prepálil" a na poslednej prekážke zakopol a spadol, čo mňa a celý kolektív veľmi mrzelo. Atletike fandili i pedagógovia, ako napríklad bývalý rektor prof. Ing. Ján Tomovčík, CSc., a ďalší akademickí funkcionári.
O športe a živote vysokoškolákov som písal a fotografoval pre Poľnohospodár, ktorý v tom čase viedli študenti - redaktori Vlado Markovič, neskôr dlhoročný pracovník Slovenskej televízie a Rudo Haspra, neskôr redaktor Roľníckych novín. Najkrajšie fotografie som robil na ľahkoatletických pretekoch, hádzanej, ale i na futbale Slovana Nitra, kde v tomto čase bol brankárom študent Emil Dufala. Fotografie sme vyvolávali v provizórnych pivničných priestoroch internátu neskoro do noci, aby sme ich na druhý deň dostali do tlače.
Na vysokoškolský život mám pekné spomienky. Štúdium a práca bola pestrá, zoznámila ma s odborníkmi, s ktorými sme zostali priatelia dodnes. Poľnohospodár z rokov 1959 - 1964 som si na pamiatku zviazal, no na stretnutí absolventov PEF po 35. rokoch, v r. 2000, keď sme pri ňom so záujmom a radosťou spomínali na študentské roky, sa mi kolekcia stratila. Dúfam však, že ju dostanem ešte späť.
Želám redakčnému kolektívu Poľnohospodára pri 50. výročí jeho vzniku veľa úspechov a najmä spokojných čitateľov. Dnes, v ére počítačov, internetu a digitálnych fotografií sa autorskému kolektívu darí robiť moderné noviny, ktoré budú o niekoľko rokov opäť skvelým dokumentom súčasnej etapy vývoja poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Ing. FRANTIŠEK MACH, CSc., Modra
