SPOMÍNA "OTEC" POĽNOHOSPODÁRA, PROM. PED. ĽUDOVÍT KOHÚT
V roku 1956 som po jedenástich rokoch učiteľskej služby nastúpil na Katedru jazykov VŠP ako asistent pre ruský a nemecký jazyk.
O niekoľko mesiacov prišiel za mnou mladý asistent Karol Režný s prosbou, aby som opravil za hrsť popísaných strán kancelárskeho papiera ako materiál do prvého čísla školského časopisu, ktorý bude vydávať Československý zväz mládeže. Opravil som to, a čierny Peter mi ostal v rukách! Na pokyn rektorátu som vypracoval štatút Poľnohospodára, ustanovila sa redakčná rada z pedagógov a poslucháčov. Prvé číslo vyšlo na ôsmich stranách kancelárskeho papiera, rozmnožené na ormigu. Akosi sme si ho nevážili, lebo sa nenávratne stratilo. Druhé vyšlo bez môjho zásahu, plné chýb a veľmi špinavé. K tomu na zadnej strane stálo, že som výkonným redaktorom...Prvý "honorár" nedal na seba dlho čakať. Anonymná ženská duša mi poslala starostlivo opravené číslo s výzvou, súdruh, nauč sa pravopis! Vzal som si to k srdcu a tretie číslo som vydal sám a potom som s Poľnohospodárom ešte dlho paktoval. S vďakou si spomínam na pani Petríkovú a Holobradú, ktoré ochotne písali prvé čísla na kovové blany.
Začiatky boli všelijaké. Nebolo odbornosti ani skúseností, ako sa taký časopis robí, k tomu bez koruny naviac, a to všetko popri vyučovacej povinnosti. No čím bolo menej skúseností, tým viac bolo odvahy pre dobrú vec, aby škola dala vedieť o svojej existencii v prítomnosti a tlačené slovo bolo kronikou školy v budúcnosti. Vtedajší režim síce burcoval mladých do boja za lepší zajtrajšok, no tá aktivita raz bola, raz nie. V chabých začiatkoch sme nakreslili na zadnú stranu jedného čísla umrlčiu hlavu zomierajúceho Poľnohospodára. Udržať pri živote ho napokon pomohol Anton Grom, neskorší profesor a vedúci Katedry drobnochovu, vynikajúci pracant a vedec, ktorý meral ľudí na škole podľa práce, a nie veľkých rečí.Rád si spomínam na mnohých spolupracovníkov a prispievateľov z radov pedagógov i poslucháčov, ako bol Jožko Habovštiak, Ľudo Pullmann, Vlado Markovič, Rudo Haspra, Jožo Repka, Dana Pafčugová, pani Elza Glesgová, zodpovedný redaktor Alfréd Štuller, profesor Štefan Semjan, doc. Jarko Zelník, Matej Kalužák a mnohí iní.
V jednom z úvodníkov z roku 1959 som napísal, že Poľnohospodár bude raz aj svedkom nášho života, bude svedčiť za nás, ako sme žili, o čo sa usilovali, s akými ťažkosťami sme zápasili, čím iskril vtip a fantázia našich poslucháčov. Tieto dva momenty, vizitka našej školy a kronika nášho života nás zaväzuje, aby sme do nášho Poľnohospodára prispievali a si ho privlastnili za svoj. Opäť to podčiarknem a prajem nášmu Poľnohospodárovi: "Ži nám dlhé a dlhé roky v dobrom zdraví na úžitok a šťastie našej vysokej školy!"
