e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 1/50 Ako POĽNOHOSPODÁR prežil klinickú smrť

    Ako POĽNOHOSPODÁR prežil klinickú smrť

    E-mail Print

    SPOMÍNA VÝKONNÁ REDAKTORKA ELZA GLESGOVÁ

    Keď po niekoľkoročnej "vláde" študentských redaktorov Poľnohospodára odchádzal po skončení štúdia Janko Benej, navrhlo mi vtedajšie vedenie školy novú funkciu.

    A tak som sa 1. februára 1965 stala výkonnou redaktorkou našich novín. Janko ma pozval k lámaniu čísla do tlačiarne, aby som sa prakticky oboznámila s týmto čiernym remeslom. Nasadla som teda na kolotoč, z ktorého som zišla až 1. októbra 1978. Áno, 13 rokov a 8 mesiacov sa mi hlava krútila z neskoro dodaných príspevkov, ich štylistickej a pravopisnej úpravy, prepisovania a prerábania, z uzávierok, železných termínov v tlačiarni, zalamovania, nekonečných korektúr a stáleho napätia, či náhodou nezaúčinkuje tlačiarenský škriatok...

    V tých časoch sa vytvoril výborný redakčný kolektív a tvorivé posedenia v redakcii bývali nielen užitočné, ale aj príjemné. Nemôžem tu nespomenúť desiatky študentov, ktorí prichádzali do redakcie s príspevkami i vlastnou tvorbou, ale aj tak, iba sa porozprávať, poradiť, zdôveriť. Ivan Sollár, Jano Lacko, Igor Kúdelka, Miki Gašpar, Milka Bieliková, Dana Wolfová, Alexander Zubáč, Milan Tománek, Peter Maťašovský, Láďa Louda, Fero Hájik, Laex Mišík, Oto Habán, Stano Haviar, Štefan Augustovič, Tonka Ludvighová, Jožko Dukes, Miško Lejko, Ján Jančovic, Milan Laurik, Marián Fedorko, Vlado Ragač, Anton Kretter, Kadlečíkovci... nech mi ďalší prepáčia, že nemenujem všetkých, ktorým ďakujem za spestrenie stránok Poľnohospodára. Teší ma, že viacerí "odchovanci" pôsobia alebo pôsobili v novinách, rozhlase, televízii.

    Rada by som pripomenula i čas, keď POĽNOHOSPODÁR "prežil svoju klinickú smrť". Bolo to v roku 1968, keď všetky vysokoškolské noviny zápasili s podobnými problémami. V tomto roku boli všetky v celej ČSSR zrušené. VŠP žiadala výnimku, ktorú po osobnej intervencii ako jediná vysoká škola dostala. Preto je POĽNOHOSPODÁR hádam jediným periodikom, ktoré bez prerušenia vychádza už päťdesiaty rok.

    Usilovala som sa odovzdávať svoje skúsenosti nastupujúcim kolegom. Úprimne im držím palce. Dvíham pohár šampanského na zdravie tých, čo POĽNOHOSPODÁRA tvorili, tvoria a ešte tvoriť budú. Nech je na redakčnom stole vždy dosť príspevkov - dobrých a dodaných včas - a nech neľahkú prácu jeho tvorcov ocenia čitatelia i vydavatelia!