Ešte v uniforme vojaka základnej služby som predstúpil pred skúšobnú komisiu na PEF VŠP, kde som sa prihlásil po odporúčaní svojich spolužiakov z PTŠ-ky, ktorí už mali za sebou prvé ročníky na tejto fakulte. Začiatok štúdia po dlhšej študijnej odmlke bol pre mňa zložitejší, ako pre tých, ktorí nastúpili rovno zo stredoškolských lavíc.
V prvých dvoch ročníkoch som musel vynaložiť zvýšené úsilie, v treťom som bol už "mazákom" a ľahšie a slobodnejšie som pokračoval v štúdiu. Mal som aj výhodu. Kým moji spolužiaci museli raz do týždňa absolvovať vojenskú katedru, ja ako vyslúžený vojak som mal čas venovať sa svojim záľubám, predovšetkým športu. Stal som sa na ďalšie dva roky športovým redaktorom vysokoškolského časopisu POĽNOHOSPODÁR. Písal a zostavoval som spravidla celú športovú stranu. Mapoval a fotografoval som športové stretnutia jednotlivcov a kolektívy. Naša vysoká škola vtedy žila čulým športovým životom, aspoň som to ja tak cítil a dodnes cítim. Šéfredaktorkou POĽNOHOSPODÁRA v čase mojich aktivít bola pani Elza Glesgová, s ktorou som mal veľmi dobrú spoluprácu. Táto distingvovaná pani redaktorka mi poskytla priestor na celej novinovej strane, kde som mohol publikovať, a tým aj popularizovať vysokoškolský šport. Tým, že som niekedy chodil aj sám zalamovať športovú stranu priamo do tlačiarne, zoznámil som sa tam s mnohými skúsenými tlačiarmi, čo sa mi neskôr veľmi zišlo. To bol veľký vklad do mojich neskorších redaktorských a novinárskych počinov. Smelo môžem povedať, že môj redaktorský začiatok v POĽNOHOSPODÁRI mal rozhodujúci vplyv na moju neskoršiu profesionálnu dráhu.
Pri príležitosti 50. výročia vychádzania periodika želám redakčnému kolektívu POĽNOHOSPODÁRA veľa dobrých nápadov, aktívnych prispievateľov a do ďalšej zodpovednej práce veľa tvorivých síl a tým aj nových úspechov!
Ing. JÁN JANČOVIC
