Vari niet človeka, ktorý by po skončení školy nepovažoval svoju alma mater za dobrý mostík do života. Nie je to iba tým, že v čase vysokoškolských rokov mládenec alebo devucha najviac "zreje", ale najmä tým, že mozog sa "prekrvuje" tým najsprávnejším rytmom.
Mladý človek nasáva vedomosti aj keď ešte nevie, kde a ako ich v živote uplatní. Ba často ani netuší, čo všetko môže zužitkovať zo školských lavíc v reálnom živote a kam ho zhoda náhod dovedie. Ak by sme to všetko jasne vedeli, život by bol asi veľmi fádny. Keďže realita je tomu na míle vzdialená, tak sa aj stáva, že z mechanizátora sa občas stane vydavateľ, zo zootechnika novinár a z poľnohospodárskeho ekonóma hovorca.
Cesty života sú kľukaté. Ani mne neprišlo na um po uverejnení prvého článku v POĽNOHOSPODÁR pred takmer 35 rokmi, že písané slovo ma bude sprevádzať vlastne celou pracovnou dráhou. Skôr som si vedel predstaviť svoje "účinkovanie" v dielni niektorého družstva, v hangároch strojových a traktorových staníc, prípadne v skladoch predajcov poľnohospodárskej techniky. Ale vytlačené slovo mi učarilo natoľko, že som mu zostal verný dodnes. Hneď na začiatku som "naďabil" na vtedajšiu šéfredaktorku pani Elzu Glesgovú, ktorá dokázala perfektne usmerňovať mladých ľudí v ich tvorivej činnosti. Študenti neboli iba prispievateľmi zopár článkov, ale aj spolutvorcami celých novín. Po istom čase bol dokonca vytvorený krúžok dopisovateľov, ktorý fungoval pri mládežníckom klube. Aktivity boli rôzne, ale predovšetkým vzdelávacie. Pozývali sme si novinárov z celoslovenských médií, ale aj z regionálnych týždenníkov či miestneho rozhlasu. Členovia krúžku sa vo svojej tvorbe venovali predovšetkým príspevkom do POĽNOHOSPODÁRA, no neskôr sa články z pera študentov objavovali nielen v okresných novinách alebo v odbornej tlači, ale aj v celoslovenských médiách. Veľakrát sa študenti zúčastňovali na tvorbe POĽNOHOSPODÁRA aj priamo v tlačiarni, a tak doslova pričuchli k tlačiarenskej černi a zoznámili sa kompletne s výrobou novín.
Láska k písaného slovu bola pre viacerých spolutvorcov z mojej generácie osudovou. Viacerí si to rovno alebo po krátkom čase namierili do rôznych médií. Ja som nastúpil hneď do denníka Roľnícke noviny, Stano Haviar do okresných novín v Považskej Bystrici a pokiaľ dobre viem, tak Vlado Ragač do okresných novín vo Zvolene. Ale mnohí tak alebo podobne urobili pred nami alebo po nás. Podarilo sa to najmä vďaka tomu, že ten odrazový mostík života v podobe spolupodieľania sa na tvorbe POĽNOHOSPODÁRA mal na našej alma mater dostatočne pružnú dosku.
Ing. JOZEF DUKES
