Aká je štruktúra spotreby hydinového mäsa, pán docent? Čo slovenský konzument uprednostňuje?
- V posledných rokoch nastali zmeny aj tomto smere. Pomaly vymizli z nášho prvovýrobného cyklu také druhy, ako je morka, kačica, hus. Podľa najnovších informácií dnes až 95 percent spotrebovaného hydinového mäsa predstavujú kuracie brojlery. Ak do toho započítame vyradené sliepky a kohúty z rozmnožovacích chovov, tak na ostatné druhy ostáva mizivé percento.
Prečo?
- Jednak preto, že povedzme vodná hydina bola viac doménou menších fariem, malochovateľov a štátneho rybárstva, ktoré takisto určitým spôsobom prešlo transformáciou a rozdelilo sa na viaceré podniky. Na Slovensku chýbajú okrem toho porážkové linky na vodnú hydinu, čiže nebola možnosť finalizácie. Nehovoriac o tom, že okolité štáty, napríklad Maďarsko, sa viac venujú vodnej hydine, vedia ju do našich obchodných reťazcov doviezť v takých cenových reláciách, na ktoré náš malovýrobca nevie reagovať.
Gagotajúci kŕdeľ husí knísajúcich sa hore dedinou teda ostane už len idylickým obrázkom z minulosti?
- Tieto obrázky, žiaľ, vymiznú, ale nie preto, že by sme hydinu nechceli chovať. Lebo zopár sliepočiek, perličiek, kačičiek je. Ale je tu iná hrozba. Vtáčia chrípka. Stačí, že sa v okruhu niekoľkých metrov zjaví pozitívny výskyt a už aj nastupujú veľmi prísne veterinárne opatrenia. Buď zatvorenie výbehov, alebo ich zasieťovanie, čo drobnochovatelia často nie sú schopní ekonomicky zvládnuť, no a potom dôjde k fyzickej likvidácii zvierat. Idyla teda nebude, nehovoriac o tom, čo sa kedysi vravievalo, že jesenné vypasené húsky na strniskách už nemá kto, s kým, ako... Aj reklama a zdravotnícka osveta jednoznačne uprednostňuje mladú hydinu, brojlery. Že mnohí povedia, hus alebo kačica sú mastné? Nebezpečenstvo nehrozí, pretože Slovák nie je "kačicožrút" ani "husožrút". Keď si občas pri slávnostnej príležitosti dopraje aj takúto delikatesu, výnimka sa nestáva pravidlom.
Pochúťka ako pochúťka, ale ako je to s hospodárnosťou chovu hydiny?
- Aj v tomto segmente existuje veľmi silný ekonomický tlak. Produkcia nášho jednodňového káčaťa vyjde napríklad na 35 korún. Maďarskí chovatelia sú schopní vysexované kačičky doviezť po osemnásť. Schengen platí, čiže ak dovozca splní veterinárne predpisy, ak má "papier", lacno dovezie. Naši chovatelia na dedine musia niekedy každú korunku viackrát otočiť a rozhodnúť sa, či kúpia dve kačice od exportéra, alebo jednu za tú istú cenu od domáceho gazdu. Lokálpatriotizmus sem, lokálpatriotizmus tam, platí tvrdá ekonomická realita, zákony trhu, ponuky a dopytu. Tak isto ako pri ošípaných či iných druhoch hospodárskych zvierat. Našťastie, hydina je rýchlootáčková, je to taký "štopeľ", ktorý zapchá rýchlo vzniknutú dieru na trhu. Vidno to aj na tom, že do roku 1990 bola spotreba hydinového mäsa u nás 10 kg, teraz je to už 22 kilogramov. Hydina nahradila hovädzinu, bravčovinu... A potom, pozorujeme aj kolísanie trhu. Keď si zoberieme, že hydina a ošípané "žerú z toho istého taniera ako človek", pretože majú veľmi podobnú fyziológiu trávenia a ich výživa je založená na kompletných kŕmnych zmesiach, ktoré tvoria zrnoviny, aj trh veľmi citlivo reaguje na kolísanie úrod a následne aj cien.
Dosť problematické je aj to, že sa veľmi rozšírili nožnice medzi vstupmi a výstupmi. Koncom 80-tych rokov stálo kilo kŕmnej zmesi 303 korún, jednodňové kurča 4,50 a kilogram živej hmotnosti sa nakupoval za 33 korún. V dnešnej dobe tá istá kŕmna zmes stojí 1300 korún, jednodňové kurča vyjde na 10 a kilogram kurčaťa sa vykupuje za 27,80 Sk. Čiže pri troj- až štvornásobných vstupoch sa znížila výkupná cena hydinového mäsa od prvovýrobcov. Na druhej strane je relatívny "pretlak" produkcie hydinového mäsa aj konzumných vajec, rolu zohrávajú dotácie na produkciu v iných štátoch sveta. Aj lacná pracovná sila a lacné vstupy, napr. v Brazílii alebo Číne, sú priamou hrozbou pre naše hydinárstvo. Našich 102- až 112-tisíc ton ročnej produkcie hydinového mäsa je množstvo, ktoré pre nás stačí, ale jedna brazílska veľkofarma by to poľahky pokryla. Hrozí nebezpečenstvo, že keby sme veľmi zliberalizovali náš trh, mohlo by sa stať, že tieto ekonomické tlaky vydržia len vyložene veľké farmy, ktoré sú schopné nejakým spôsobom pokryť krátkodobé cenové výkyvy vstupov a výstupov. Bolo to tak aj na začiatku 90-tych rokov, keď sa viacero farmárov dalo na výkrm hydiny. Tým, že doba splatnosti za vyprodukované zvieratá bola 180 dní a doba výkrmu kurčaťa 35 dní, čiže ak nemal voľné zdroje na to, aby mohol naskladniť ďalší turnus, tak jednoznačne skončil. Stačilo, že sa doviezlo okolo 10-tisíc ton brojlerových kurčiat z Číny, čo bolo skoro desať percent našej produkcie a už to triaslo základmi nášho trhu. Napriek tomu si veľmi vážim drobnochovateľov, ktorí chov hydiny nepovažujú za záťaž, ale za koníčka. Veľmi precízne sa hydine venujú, a to aj z toho dôvodu, že chov tu má silné tradície.
A morky?
- V tomto sektore sú tiež veľké problémy, aj keď na Slovensku sa morky na farmách chovajú. Väčšinou však buď na násadové vajcia alebo jednodňové morčatá, ktoré sa vyvážajú. Problematické sú výkrmne, takisto aj porážkových liniek je minimum. Morky sa vykrmujú do vyšších hmotnostných kategórií a porážkové linky, ktoré u nás existujú, nie sú stavané (až na malé výnimky, ako napr. Topoľčany) na to, aby ich boli schopné spracovať. A naše gazdinky sú už tiež moderné, požadujú nielen opracovanú hydinu, či už chladenú alebo mrazenú, ale aj polotovary a hotové výrobky, ktoré stačí iba prihriať v mikrovlnke...
Aj názory na konzumáciu vajec sú rôzne. Podľa jedných sú zdravé, podľa iných treba s nimi opatrne. Platí aj tu to známe, všetko s mierou?
- Produkcia konzumných vajec je u nás na špičkovej úrovni, 50 až 60 percent vyprodukovaných vajíčok je určených pre vlastnú spotrebu. Vyprodukuje ich niekoľko desiatok moderných fariem. Okrem toho sa ďalšie vyprodukujú na malých farmách, t.j. na takých, kde sa podľa noriem EÚ chová viac ako päť sliepočiek. Nie sú, samozrejme, schopné zabezpečiť gro spotreby, pretože niečo vyše miliardy konzumných vajec je priveľké sústo. Taká je totiž spotreba u nás na Slovensku. Koncom 80-tych rokov bola spotreba na jedného obyvateľa 345 kusov vajec, boli sme prví v Európe a tretí na svete. Teraz sa uvádza spotreba nižšia, podľa štatistík 207 kusov, aj keď všeobecná produkcia je u nás okolo 290 vajec na obyvateľa. Produkcia, to je však len jedna strana mince. Čítali sme vedecké pojednávania z USA, kde je jednoznačne deklarované, že jedno vajíčko denne nemôže škodiť. Maďarské odborné kruhy zas tvrdia, že nie jedno vajce denne, ale raz za tri dni tri vajíčka, pretože tak sa lepšie v organizme strávia a využijú. To je pomaly ako s módou, aj v oblasti výživy.
Pán docent, na konferencii odznelo veľa slov aj na adresu výsledkov, ktoré vaša katedra dosiahla za vyše 50 rokov svojej existencie. Povedzte však niekoľko slov o dnešku...
- Získali sme certifikáty na dve prevádzky. Máme evidovanú prevádzku pod Zoborom a vzorkovnicu v Kolíňanoch, spĺňame európske normy a môžeme bez problémov robiť pokusy, chov, ukážky zvierat. Každý rok sa s našimi zvieratami zúčastňujeme na Agrokomplexe, máme aj C-chovy aj B-chovy vybraných plemien. Náš úsek získal za posledné obdobie tri Zlaté kosáky. Máme na katedre viacero patentov, nehovoriac o tom, že sme vychovali minimálne tisíc diplomantov, ktorí sa dobre uplatňujú v praxi, od chovateľov až po expertov.
A výskum?
- Katedra má jeden vlastný výskumný program a okrem toho je napojená čiastkovými programami na programy iných katedier, resp. na výskumné ústavy. Záber je pomerne široký. Hlavným projektom je výskum pohody hydiny (welfare). Táto otázka teraz v Európe letí. Európska únia prijala striktný predpis o tzv. obohatených klietkach. Vzhľadom na to, že sme vždy išli s dobou a tieto problémy sme riešili už skôr, nezachytilo nás to nepripravených a oponovali sme všetky európske predpisy, ktoré boli prijaté.
Sliepočky sa teda budú mať! Čo všetko im musíme zabezpečiť, aby sa dobre cítili a dosahovali primeranú úžitkovosť? - Chov zvierat sa riadi striktnými predpismi, ktoré musia byť dodržané. Minimálne osem hodín tmy, minimálne jednu hodinu plynulého rozvidnievania, jednu hodinu plynulého stmievania, predpísané je presné osvetlenie, minimálne raz musí prísť ošetrovateľ skontrolovať zdravotný stav. Je presne predpísaný počet napájačiek pre určitý počet nosníc, dĺžka kŕmneho žľabu, dĺžka bidla, výška klietky. Niekedy ani ľudia nemajú také podmienky :-)!
Spomínané obohatené klietky sú luxusnejšie, sliepka musí mať priestor minimálne 750 cm2 , bidlo, popolisko, hniezdo v klietke a dokonca aj zariadenie na "manikúru", na obrusovanie pazúrov, aby jej neprerastali. Na našich výskumných strediskách máme len také klietky, ktoré spĺňajú všetky európske normy. Od roku 2012 sa budú môcť používať iba takéto. Časť klietok sa nahradí chovom na hlbokej podstielke, a to bude dosť problematické. Podľa posledných pojednávaní je jedine v Belgicku a v Holandsku okolo 50 percent podlahových technológií. Predpokladá sa, že u nás budú najmä tam, kde sa budú produkovať ekologické vajcia alebo biovajcia, alebo u drobnochovateľov, vo veľkochovoch sa skôr budú využívať obohatené klietky. Pretože v opačnom prípade by sme produkciu vajec vo vlastnej réžii nevedeli v nijakom prípade naplniť a vajíčka by sme museli dovážať. To by malo dopad na zníženie počtu fariem, aj zamestnaných ľudí. Pretože chov hydiny a produkcia vajec je jedným zo zdrojov obživy ľudí na vidieku.
Ďakujem za rozhovor!
