e-poľnohospodár

Začiatok jesene je pre vinohradníkov na Slovensku hlavným obdobím zberu úrody. Aj keď ročník 2009 bude patriť k tým lepším z hľadiska kvality hrozna a dala by sa očakávať spokojnosť našich pestovateľov, skutočnosť je iná.

"Po kritickom období v 90-tych rokoch 20. storočia a období revitalizácie a stabilizácie vinohradníctva a vinárstva v rokoch 2000 - 2004 dochádza po vstupe do EÚ k výraznému vplyvu globalizácie vo vinárstve, otvorením trhu dochádza k veľkému nárastu dovozu vína na Slovensko. EÚ rieši problémy globalizácie a veľkej nadprodukcie vína prostredníctvom Spoločnej organizácie trhu s vínom, ktorej dopady sa prejavia aj na slovenskom vinohradníctve a vinárstve," hovorí Ing. SLAVKO BERNÁTH, PhD., z Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI.

Slovenská republika má pridelené výsadbové práva na 22 227 hektároch. "Hoci registrovaných vinohradníckych plôch je k 31.7.2008 21 477 ha, reálne zberové plochy dosahujú 12 - 13 000 ha (uvádza sa 16 439 ha rodiacich vinohradov) s priemernou úrodou 4,42 t.ha-1 hrozna. Ročná produkcia vína dosiahla 430-tisíc hl pri spotrebe 700-tisíc hl v roku 2008, čiže domáca produkcia pokrýva asi 60 % spotreby. Reálne však domáce víno predstavuje len 40 % z predaja, dovoz takmer trikrát prevyšuje vývoz. Je to dôsledok spotreby, kde 50 % predstavujú lacné stolové vína z dovozu. Na druhej strane treba vyzdvihnúť fakt, že vo výrobe slovenských vín predstavujú viac ako 80 % akostné vína a akostné vína s prívlastkom," zhodnotil situáciu na trhu odborník.

Do platnosti vstúpil nový zákon o vinohradníctve a vinárstve č. 313/2009 Z.z., ktorý prináša niektoré zásadné zmeny v zmysle spomínanej Spoločnej organizácie trhu s vínom v EÚ. Jedným z nich je obmedzenie používania cukru na obohacovanie muštu na max. 3,4 kg/100 l muštu (zvýšenie o max. 2 % obj. alkoholu), najviac na 20 kg.hl-1 pre biele a na 22 kg.hl-1 pre červené vína. V Tokajskej vinohradníckej oblasti je obmedzenie na max. 2,5 kg/100 l muštu. Najvýraznejšou zmenou je nové označovanie vín na základe zemepisného pôvodu (víno bez zemepisného označenia, víno s chráneným zemepisným označením a víno s chráneným označením pôvodu).

"Nízka rozloha reálne rodiacich vinohradov vyplýva z viacerých skutočností: stále zlá veková štruktúra - prestarnuté vinohrady, nízky počet krov na hektár - nízke úrody, odrodová skladba - vysoký počet pestovaných odrôd. V kategórii mladých vinohradov nedostatočná obnova, nezáujem o výsadbu (vlastnícke vzťahy k vinohradníckym plochám). Pri výstavbe nových vinohradov nedôslednosť pri predvýsabovej príprave, kvalite výsadbového materiálu a ošetrovaní mladých výsadieb," vysvetľuje Ing. Slavko Bernáth. Dôsledkom toho sú často mladé vinohrady vo veľmi zlom zdravotnom a kondičnom stave. "Najkritickejším momentom, ktorý sa najvýraznejšie prejavil po roku 1989, a žiaľ, prejavuje sa ešte aj teraz, je závislosť vinohradníkov na spracovateľoch hrozna - nízke ceny hrozna, obmedzenie alebo ukončenie výroby."

Podľa odborníka je jednou z možností obnoviť a stabilizovať plochy vinohradov s dôrazom na územnú a odrodovú rajonizáciu, orientovať sa na menej odrôd, viac využívať tradičné, prípadne aj nové slovenské odrody. "Dôležité je pokračovať v trende zamerania sa na výrobu kvalitných vín, pretože konkurovať lacným dovozovým vínam je v našich podmienkach nemožné. Maximálnu pozornosť musíme venovať zakladaniu nových výsadieb, voľbe vhodnej organizácie porastov pre dané pôdno-klimatické podmienky a vytvoreniu predpokladov pre dlhovekosť vinohradov. Treba tiež lepšie využívať potenciál pestovaných odrôd s možnosťou zvýšenia (optimalizácie) úrod bez zníženia kvality hrozna a orientovať sa na integrované pestovanie viniča a efektívnejšie využívanie dotačných zdrojov," hovorí Ing. Bernáth.

Doslova existenčnou prioritou pre slovenského vinohradníka je zabezpečenie odbytu, resp. spracovania dopestovaného hrozna, priame prepojenie vinohradníckej a vinárskej výroby. "Aj keď budovanie spracovateľských a výrobných vinárskych kapacít je finančne veľmi náročné, pre Slovensko s veľkou variabilitou agroklimatických podmienok pre pestovanie viniča budú efektívne stredné a menšie podniky s jasnou špecifikáciou svojej produkcie, s jasnou obchodnou a marketingovou orientáciou na alternatívne odbytové kanály a okruh spotrebiteľov. V podmienkach súčasného svetového a európskeho trhu s vínom s obrovskou nadprodukciou asi nevedie ani pre slovenského vinohradníka a vinára iná cesta, ako vsadiť na kvalitu a spoluprácu," uzatvára S. Bernáth.

Vedúci špeciálnej rastlinnej výroby PD Mojmírovce Miroslav Belan sa domnieva, že tento rok bude prelomovým pre slovenské vinohrady.

"Veľmi nízke výkupné ceny hrozna sú hlboko pod výrobnými nákladmi, preto mnohí pestovatelia skrachujú a v budúcom roku zostane veľa hrozna neobraného na koreni. Tohtoročné úrody i kvalita hrozna je pritom nadpriemerná. Úrody sa pohybujú od 40 do 50 metrákov na hektár u Rizlingu rýnskeho, medzi 60 až 80 metrákmi na hektár u odrôd pre akostné vína s prívlastkom a od 100 do 130 metrákov u tradičných bežných odrôd. Plody naberajú veľmi vysoké cukry, kyseliny sú trochu nižšie, no je veľmi dobrý ich pomer. Tohtoročné vína budú skutočne kvalitné," zhodnotil M. Belan úrodu.

PD Mojmírovce v súčasnosti obhospodaruje 130 hektárov rodiacich vinohradov, ďalších 25 ha čaká na obnovu. Družstvo spracováva približne štvrtinu svojej produkcie, zvyšok dodáva odberateľom. Výkupné ceny lukratívnych kvalitných odrôd sa pohybujú na úrovni predchádzajúcich rokov, teda medzi 0,46 až 0,73 eur za kilogram. Ceny ostatných odrôd dosahujú 25 až 30 centov. Mnohí pestovatelia hrozna v nitrianskom regióne však predávajú svoju produkciu za podstatne nižšie ceny, ktoré sa pohybujú od 15 do 20 centov za kilogram.

RENÁTA CHOSRAVIOVÁ

Jeseň vo vinohrade. Foto: Tomáš Potok