Domnievam sa, že poďakovanie za pozvanie na oslavy jubilejného 50. výročia vzniku Fakulty ekonomiky a manažmentu môžem vyjadriť nielen za seba, ale aj v mene svojich dvadsiatich spolužiakov - absolventov Prevádzkovo-ekonomickej fakulty, t. č. inžinierov na dôchodku.
Boli to opäť pocity napätia, nie zo strachu, ale príjemného búšenia v hrudi, keď nás dekan FEM, prof. Ing. Peter Bielik, PhD., po 45 rokoch už druhý raz promoval odovzdaním diplomu inžiniera - prvého absolventa PEF-FEM. Tie pocity boli o to silnejšie, že sme sa nestratili medzi vyše 500 hosťami a zástupcami spolupracujúcich 15 vysokých škôl z celého sveta, ktorí boli účastníkmi slávnostnej atmosféry jubilea.
My sme totiž začínali na našej alma mater v septembri 1959. Z viac ako tristo nás skončilo v roku 1964 "len" 149. Okrem riadnych študentov denného štúdia s nami promovali aj tzv. TŠIVŠ-ári. Tak sme totiž volali našich starších spolužiakov, ktorí päťročné štúdium absolvovali za tri roky pod názvom Trojročné špecializované inžinierske vysokoškolské štúdium. Súčasným študentom treba vysvetliť, že to boli vyberaní pracovníci z praxe, obyčajne tzv. "robotnícke kádre", ktorí pracovali, alebo sa pripravovali, do funkcií, ktoré vyžadovali vysokoškolskú kvalifikáciu. Keďže ju nemali, museli si ju rýchlo urobiť. "Rodná strana" im preto takouto formou umožnila získať v tom období vysoko prestížny titul inžiniera. Niektorí z nich si ešte predtým museli rýchlo urobiť i maturitu, a to za dva roky. Kým riadnym študentom táto "úmorná", zato prekrásna cesta trvala 8 až 9 rokov, vyvolení to v "rýchlovýkrme" (takto sme ich tiež volali), stihli za 5 rokov. Aj tak sa voľakedy študovalo. To len tak ako spomienku na päťdesiate roky a na naše študentské časy...
Boli to však krásne roky, nielen štúdií, po ktorých nás vysoká škola, ako odrazový mostík, "vyhodila" do reálneho života. Na náš študentský život nevieme zabudnúť. Päť rokov prežitých v Nitre často hodnotím ako najkrajšie z mojej mladosti. Boli to nielen študentské zážitky, rôzne prešľapy, lásky, problémy, ale ich nedeliteľnou súčasťou bola aj tzv. výrobná prevádzková prax v poľnohospodárskych podnikoch v období dvoch semestrov, o zážitkoch z nich by sa dal napísať aj román. Súčasným študentom by taká prax určite tiež prospela, aby sa lepšie pripravili na život a jeho potreby.
Na toto a všeličo iné sme spomínali po polstoročí nielen na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady FEM v univerzitnej aule, ale aj neformálne, spoločensky na garden party v priestoroch univerzity a počas slávnostného večera a recepcie v Divadle Andreja Bagara. Boli to krásne prežité chvíle. A hoci trvali len pár hodín, každá silne umocňovala naše staré a milé spomienky. Omladli sme nimi aspoň na chvíľu. Bolo nám veľmi príjemne. Naše pocity sa nedajú slovom opísať. Pri každej spomienke srdce začalo biť akosi silnejšie, radostnejšie. Preto ešte raz ďakujeme za pozvanie, pán dekan, za to, že sme mohli byť účastníkmi tejto slávnosti!
