Meno: Slavka Civáňová Pracovná pozícia: Manažérka sprievodných podujatí a vzdelávacích programov na Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra. Miesto narodenia: Nitra. Vek: 29.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Najprv veterinárkou, potom policajtkou a neskôr herečkou. Ani jedno z toho mi našťastie nevyšlo.S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať? Podľa toho o čom, ale úplne najradšej sa stretávam a rozprávam so svojimi priateľmi, s ktorými dokážeme hodiny a hodiny preberať v podstate úplne obyčajné veci, od každodenných maličkostí až po otázky života, viery, smrti, hľadania... A úplne najradšej mám, keď si dokola rozprávame historky, ktoré sme si už tisíckrát povedali, a stále sa na nich dokážeme do nemoty zabávať.
Z čoho ste mali v poslednej dobe najväčšiu radosť?
Asi z leta.Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Toho je veľa, ale asi najmä prístup ľudí k ľuďom, k svetu a k poznaniu, pretože od neho závisí veľmi veľa ďalších vecí.Čo rada čítate (počúvate)?
Obľubujem najmä Alessandra Baricca, Hermanna Hesseho, Gabriela Garcíu Márqueza, Georga Gordona Byrona, Paula Coelha. Hudbu počúvam veľmi málo, ale keď, tak Toma Waitsa, Nica Cavea, Boba Dylana, Petra Hapku, Hanu Hegerovú...Ako si dobíjate energiu?
Spánkom. Keď môžem tak veľa spím, väčšinou nemôžem... A potom s priateľmi a prechádzkami so svojím psíkom Bilbom.Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Mám, fajčenie, ale najhoršie na tom je, že zatiaľ sa ho vlastne ani nechcem zbaviť.Aké máte koníčky? Divadlo. Rada chodím do divadla, rada čítam divadelné hry a píšem texty, ktoré potom inscenujeme v Divadelnom spoločenstve Le Mon. Rada prežívam proces tvorby divadelnej inscenácie a tiež mám rada ten pocit, keď na javisku vidíte predstavenie, ktoré niekedy úplne na začiatku bolo iba vašou myšlienkou.
Máte nejaký obľúbený citát?
Mám obľúbených veľa myšlienok, názorov a pohľadov na svet, s ktorými som sa stretla, a ktoré som si overila, že naozaj fungujú, ale nejaký konkrétny citát nie.Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip?
Vtipy si väčšinou dlho nepamätám, keď sa s nejakým stretnem, tak ho veľmi rada rýchlo poviem ďalej, ale potom naň zabudnem.