V Stockholme a v Osle vyhlásili začiatkom októbra nositeľov najprestížnejších cien udeľovaných za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo za rok 2009.
Fyziológia / medicína
Laureátmi sú traja americkí vedci - Elizabeth H. Blackburnová, Carol W. Greiderová a Jack W. Szostak, ktorí vyriešili jeden z kľúčových problémov biológie. Dokázali odpovedať na otázku, ako sa chromozómy môžu v priebehu delenia buniek kopírovať a ako sa chránia pred degradáciou. Zistili, že riešenie sa ukrýva na ich konci, v teloméroch a v enzýme, ktorý ich formuje - v telomeráze.
Fyzika
Výbor Švédskej kráľovskej akadémie sa tento rok rozhodol oceniť dva vynálezy - rýchly internet a elektronický snímač CCD. O prvý sa zaslúžil Charles K. Kao, americký vedec pôvodom z Číny, ktorý v roku 1966 objavil spôsob, ako prenášať veľké objemy dát pomocou optických vlákien. Kanaďan Willard S. Boyle spolu s Američanom Georgom E. Smithom vytvorili pred štyridsiatimi rokmi prvý elektronický snímač CCD, ktorý je dnes digitálnym okom fotoaparátov a kamier.
Chémia
Za výskum štruktúry a funkcie ribozómu získali Nobelovu cenu americkí vedci Venkatraman Ramakrishnan a Thomas A. Steitz a Izraelčanka Ada E. Yonathová, ktorí ukázali, ako táto bunková továreň na bielkoviny funguje. Dokonalé poznanie ribozómov umožnilo vyvinúť aj nové druhy antibiotík, ktoré blokujú práve ribozómy nebezpečných baktérií.
Literatúra
Dvanástou ženou v histórii literárnych nobeloviek sa stala nemecká spisovateľka rumunského pôvodu Herta Müllerová. Prozaička, poetka, esejistka a prekladateľka pred svojou emigráciou dlho čelila útlaku totalitného režimu v Rumunsku a preto neprekvapuje, že sa vo svojich prácach opakovane vracia k utrpeniu a ohrozeniu ľudí v totalitných režimoch. Doteraz napísala takmer dve desiatky kníh, poslednou je tohtoročné dielo Atemschaukel, mapujúce život v sovietskych gulagoch.
Mier
Za mimoriadnu snahu o posilnenie diplomacie udelil päťčlenný nórsky výbor najprestížnejšiu nobelovku americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorého vybral z viac ako dvesto kandidátov. Jedným zo zdôvodnení bolo, že chce Nobelovou cenou za mier Obamu podporiť v jeho víziách. Americký prezident je v úrade iba necelých deväť mesiacov a podľa mnohých je jeho ocenenie predčasné.
Ekonómia
Cenu získala dvojica amerických ekonómov, Elinor Ostromová a Oliver Williamson, ktorí sa zaoberajú analýzou ekonomického riadenia. Vďaka ich práci sa teória riadenia dostala za posledných 30 rokov z okraja ekonomického výskumu do centra záujmu. Akadémia vyzdvihla najmä prácu Ostromovej v problematike verejných zdrojov a spoločného vlastníctva a objavy Williamsona v oblasti "hraníc riadenia firiem". Sedemdesiatšesťročná ekonómka je zároveň prvou ženou v histórii, ktorá získala toto významné ocenenie.
