Že všetko zlé je na niečo dobré, to potvrdí aj taká obyčajná jesenná viróza. Ani nie taká zlá, skôr nepríjemná choroba, ktorá svojimi uslzeno-usmrkanými sprievodnými javmi núti človeka zaliezť do vlastnej ulitky a svet pozorovať iba cez okno.
Čuduj sa svete, čo všetko taký usmrkanec vidí! Krásu nevídanú, ktorú v pokluse denných starostí veru nemá šancu vnímať. Divadlo, keď sa na scéne všetko podriaďuje čaru meniacej sa jesennej palety. Tá stromom prepožičiava každodenne inú farbu garderóby v škále od okrovožltej až po žiarivo červenú či hnedú. No, a keď sa im aj takáto paráda preje, šup, dolu s ňou, prírodný striptíz, na konci ktorého je síce holota, ale aká! Bizarné tvary korún a konárov, spletených, rozpletených, dvíhajúcich sa k nebu či naopak, kloniacich sa k zemi. Inšpirácia pre oko výtvarníka, ale aj laického pozorovateľa. Aj spoza okna, ktoré je pre prechladnutého "zajatca" jesenným televízorom. Už aby odložil teplomer a šálku čaju s medom a mohol otvoriť dvere do slnečnej prechádzky po šuchotavom lístí! Hoci v záhrade, či okolo domu. Možno nás občas pochytí nostalgia za letom, no, ako vieme, plakať nad rozliatym mliekom sa ani podľa príslovia neoplatí. Žime teda dnešku, so všetkými radosťami, aj nepríjemnosťami. Naplňme si voľné chvíle takými vecami, ktoré nás potešia. Aby krátke dni a predlžujúce sa tmavé večery nepustili do našich hláv nevolaného hosťa. Veď vy viete, na koho/na čo myslím! Začína sa to na "d" a končí na "a". :-)
