e-poľnohospodár

Bolonský proces je termín, známy našej akademickej obci už niekoľko rokov. Označuje reformu vysokoškolského vzdelávania, ktorého cieľom je zosúladiť vysokoškolské sektory krajín, ktoré v roku 1999 podpísali Bolonskú deklaráciu, pri zachovaní ich rôznorodosti. Zladenie týchto zdanlivo protichodných tendencií sa má dosiahnuť vytvorením Európskeho vysokoškolského priestoru (EHEA).

Základne kamene

Základne princípy Bolonského procesu zahŕňajú prijatie a implementáciu 3-stupňového vysokoškolského vzdelávania, zavedenie kreditového systému na báze ECTS, skvalitnenie mobility študentov a pracovníkov vysokých škôl, zlepšenie spolupráce v oblasti kvality, posilnenie dimenzie vytváraním spoločných študijných programov a prepojenie spoločného európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru. Jedným z kľúčových prvkov procesu sa stala mobilita študentov a učiteľov prostredníctvom programu Erasmus, ktorý rozvíja medzinárodnú spoluprácu medzi inštitúciami a jednotlivcami, zvyšuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania a zabezpečuje základ pre jeho európsku dimenziu.

Program je v Európe známy od roku 1987. Dáva mnohým študentom šancu žiť a študovať v inej krajine, v štátoch EÚ, EFTA a kandidátskych krajinách.

Počas dvadsaťročnej existencie programu tieto šance využilo vyše 1,7 milióna európskych študentov. V rámci celej EÚ sa podiel vysielaných študentov, ktorí počas štúdia získajú grant Erasmus, odhaduje na 3,5 percenta z celkovej študentskej populácie. Pri príležitosti osláv 20. výročia realizácie tohto kľúčového európskeho vzdelávacieho programu v Bruseli, vyhlásil predseda Európskej komisie J. H. Barroso: "Erasmus už nie je iba vzdelávací program. Mnohým európskym univerzitným študentom dáva možnosť žiť prvýkrát v cudzej krajine a dosiahnuť tak štatút sociálneho a kultúrneho fenoménu. Je vynikajúcim príkladom toho, čo môže dosiahnuť koordinovaný európsky postup v oblasti vzdelávania. Zároveň predpovedá úspech nedávno navrhnutému Európskemu technologickému inštitútu, ktorý je, podobne ako Erasmus pred dvadsiatimi rokmi, úplné novým konceptom, predstavujúcim víziu a vieru, že spoločný európsky postup má vyššiu pridanú hodnotu ako súčet vynikajúcich samostatných iniciatív."

V rokoch 1997-2006 bol program Erasmus súčasťou vzdelávacieho programu EÚ Socrates, od roku 2007 novootvoreného Programu celoživotného vzdelávania, ktorý vznikol zlúčením jednotlivých podprogramov programu Socrates (Comenius, Erasmus, Grundtvig, Leonardo da Vinci). Slovenské vysoké školy sa do programu Erasmus začali zapájať v ak. roku 1998/1999, už s medzinárodnými skúsenosťami, ktoré získali počas ôsmich rokov aktívnej účasti v programe Tempus, ktorý bol pre Česko-Slovensko otvorený už od roku 1990.

Najvýznamnejšou aktivitou programu Erasmus je mobilita študentov v rámci študijných pobytov a od ak. roka 2007/2008 aj praktické stáže (3- až 12-mesačné).

V prvom roku realizácie programu vycestovalo zo Slovenska len 59 študentov. V ak. roku 2007/2008 bolo do programu zapojených už 23 z celkového počtu 33 slovenských vysokých škôl. Ročne vycestuje vyše 1400 študentov a na študijnom pobyte v zahraničí sa doteraz spolu zúčastnilo takmer 6500 študentov. V ak. roku 2006/2007 vycestovalo z celkového počtu 128 031 študentov denného štúdia v rámci programu Erasmus 1346 študentov, čo predstavuje 1,05 percenta študentov denného štúdia. Najvyšší podiel vysielaných študentov zaznamenávajú umelecké vysoké školy (VŠVU - 5,48 %, AU B. Bystrica - 4,9 %, VŠMU 5,2 %), najnižší - niže 0,5 % - technické univerzity, s výnimkou Žilinskej univerzity (0,91 percenta).

Z celkového počtu denných študentov našej univerzity vycestovalo v ak. roku 2006/2007 0,66 percenta, v ak. roku 2007/2008 to už bolo 1,8 percenta. Z cieľových krajín je pre našich študentov najatraktívnejšie Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko a po roku 2004 aj Česká republika. V prvých rokoch zapojenia sa Slovenska do programu mala vysokú prevahu mobilita našich študentov do krajín EÚ. V roku 2007 bol pomer vysielaných a prijímaných študentov priaznivejší (približne 50 percent), čo poukazuje na rastúci záujem zahraničných študentov o naše vysoké školy. V ak. roku 2007/2008 sme v rámci programu Erasmus na SPU prijali 34 zahraničných študentov.

sa realizujú v podstatne nižšom počte ako mobility študentov. Univerzity zvyčajne vysielajú tých učiteľov, ktorí sa aktívne podieľajú na bilaterálnej spolupráci s príslušnou zahraničnou univerzitou, sú jazykovo zdatní a reprezentujú univerzitu aj po odbornej stránke. Pomer reciprocity je pri mobilite učiteľov priaznivejší, sú aj vysoké školy, kde je počet prijímaných učiteľov vyšší ako počet vysielaných. Patrí medzi ne aj SPU v Nitre. Zo všetkých univerzít SR je z hľadiska mobilít učiteľov najúspešnejšia Žilinská univerzita. Je to výsledok dlhodobej systematickej práce, nakoľko výška grantu pre budúce obdobie je na príslušnej vysokej škole významne ovplyvnená úspešnou realizáciou mobilít študentov aj učiteľov v predchádzajúcom období. V ak. roku 2007/2008 sme okrem 12 mobilít učiteľov realizovali aj 8 mobilít ostatných pracovníkov univerzity.

Podpora mobility v rámci programu Erasmus je dôležitým článkom v úsilí zvyšovať nielen kvalitu vzdelávania, ale aj absolventov, úroveň ich vedomostí, zručností a kompetencií. Pobyt v zahraničí zvyšuje mieru adaptability mladého človeka v cudzom, dovtedy nepoznanom prostredí, ktoré neskôr pozitívne vplýva na úspešné prispôsobenie sa pracovnému prostrediu.

Zamestnávatelia vysoko vyzdvihujú získané teoretické vedomosti, praktickú skúsenosť a znalosť cudzích jazykov. Absolventom tieto prednosti zas umožňujú rýchlejšie napredovať v pracovnej kariére. Väčšina študentov, ktorí absolvovali mobilitu v rámci programu Erasmus, okrem pozitívnych výsledkov svojho študijného pobytu uvádza ako prínos aj získanie jasnejšej perspektívy pre ďalšie štúdium alebo profesionálny život.

Do roku 2012 si Európska komisia stanovila pomerne ambiciózny cieľ, dosiahnuť mobilitu troch miliónov študentov, pričom dôraz kladie najmä na kvalitu podmienok mobility. Od vysokoškolských inštitúcií očakáva zabezpečenie vysokej kvality organizácie mobility študentov, ale aj pedagógov a ďalších zamestnancov. Ján Figeľ, eurokomisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež povedal: "Erasmus bol a stále je kľúčovým faktorom vytvárania medzinárodného a istým spôsobom "európskeho" rozmeru systémov vysokoškolského vzdelávania v EÚ. Mesiace strávené v zahraničí sú bodom zlomu v živote tisícok jednotlivcov: osemdesiat percent účastníkov sú študenti, ktorí sú v rámci svojich rodín prví, ktorí boli na študijnom pobyte v zahraničí. Mobilitu nemožno chápať ako cieľ sám o sebe, ale ako najlepší spôsob posilnenia európskeho občianstva a konkurencie v Európe, rozšírenia a obohatenia odbornej prípravy a skúseností mladých, posilnenia ich schopnosti prispôsobiť sa a zlepšiť ich zamestnanosť, ako aj ich medzikultúrne chápanie prostredníctvom znalosti jazyka a spoznávania iných kultúr."

Cieľom všetkých rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady Európy, ktorými sa uskutočňujú akčné programy v oblasti celoživotného vzdelávania na obdobie rokov 2007 - 2013, je rozvíjať mobilitu. Rada EÚ vyzýva členské štáty, aby stanovili ambicióznejšie kvantitatívne ciele na nasledujúce obdobie. Jedným z nich je, aby do roku 2020 aspoň 50 percent všetkých mladých ľudí do 29 rokov malo možnosť zúčastniť sa na niektorej z foriem cezhraničnej mobility počas svojho štúdia alebo odbornej prípravy.

Prof. Ing. MAGDALÉNA LACKO-BARTOŠOVÁ, PhD.,
prorektorka pre zahraničné vzťahy SPU