Národný konvent (NK) EÚ je prvou inštitucionálnou platformou pre celospoločenskú diskusiu o Európskej únii v SR. Od roku 2004 si za účasti predstaviteľov hlavných sfér verejného, hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života vytýčil nové ciele, pričom hlavným je vypracovávanie národných stanovísk SR pre spoločnú politiku Európskej únie.
Ako sem už informovali, na pôde SPU sa 30. septembra konal jeden z diskusných seminárov NK k téme energetickej bezpečnosti, klimatických zmien a trvale udržateľného rozvoja. Doc. Karol Kalúz, dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva, hostí privítal konštatovaním, že univerzita už v minulosti pozorne sledovala snahu NK EÚ o prenos vedeckých poznatkov zo systému poľnohospodárskych vied do politiky EÚ. Upozornil na dlhoročnú gestorskú väzbu SPU k Národnému klimatickému programu o klimatickej zmene, na budovanie pracovísk so zameraním na trvale udržateľné poľnohospodárstvo, obnoviteľné energetické zdroje a i.
V rámci diskusného fóra odzneli prednášky o klimaticko-energetickom balíčku a jeho dôsledkoch pre SR (M. Pitorák, Ministerstvo hospodárstva SR), o energii z biomasy ako významnom energetickom faktore (J. Piszczalka, TF), obnoviteľných zdrojoch energie a vodných zdrojoch v krajine (D. Húska, Ľ. Jurík, FZKI), o význame a funkciách vody v trvalo udržateľnom poľnohospodárstve (J. Antal, FZKI), dopadoch možnej zmeny klímy na poľnohospodárstvo Českej republiky a adaptačné a mitigačné opatrenia (J. Rožnovský, Český hydrometeorologický ústav), o programe Kopernikus ako novej príležitosti pre trvalo udržateľný rozvoj EÚ (J. Vall, Slovenská agentúra životného prostredia), ale aj vidieckom turizme ako prostriedku rozvoja a udržateľnosti vidieka (J. Húska, SPU).
Závery a odporúčaniaÚčastníci seminára sa zhodli na odporúčaniach pre decizívne orgány Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú za oblasť energetickej a environmentálnej politiky a bezpečnosti:
1. V krátkom časovom horizonte zriadiť Centrum pre výskum obnoviteľných zdrojov energie a prispieť tak z hľadiska výskumu k plneniu klimaticko-energetického balíčka z 23. januára 2008. Zriadenie takéhoto centra je súčasťou stratégie vlády SR, ktoré pre ňu vyplývajú z návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Keďže toto centrum zatiaľ nie je upravené v zákone, zástupcovia SPU navrhujú zriadiť pilotné pracovisko na pôde tejto univerzity, resp. v spolupráci s ňou. Upozornili na dlhodobú tradíciu výskumu životného prostredia, možnosti skúmať fenomén z viacerých uhlov pohľadu a tiež na odborné personálne zabezpečenie, ktorým univerzita disponuje. Pracoviská môžu na tento účel sprístupniť viaceré fakulty. Svoj návrh podporili poukázaním na fakt, že približne polovica tzv. klimaticko-energetického balíčka sa dotýka poľnohospodárstva.
2. Zvýšiť energetickú bezpečnosť SR podporou využitia biomasy. Účastníci upozornili na skutočnosť, že SR dováža až 95 percent spotrebovanej energie, pritom nukleárne palivo, ropu a zemný plyn od jediného partnera. K čiastkovému zlepšeniu energetickej bezpečnosti navrhujú prispieť konkrétnymi opatreniami na podporu výroby a použitia bionafty a bioalkoholu, ktoré môžu byť spôsobom efektívneho využívania pôdy, napr. i opustenej. Záväzok podpory výroby biomasy vyplýva i zo smernice 2003/30/EC, ktorá Slovensku ukladá vyčleniť na tento účel 100-tisíc hektárov pôdy do roku 2010. Pri súčasnej nedostatočnej podpornej vládnej energetickej politike a finančnej výpomoci je však táto technológia ekonomicky nekonkurenčná a SR patrí podľa vyjadrenia EK z januára 2007 ku krajinám, ktoré sú vzdialené od splnenia svojich záväzkov. Tento stav je nelichotivý, najmä vzhľadom na existujúce možnosti štátu, spočívajúce okrem iného i v pomerne veľkej výmere neobrábanej pôdy, na ktorej by bolo možné pestovať niektorú z rýchlorastúcich drevín s vysokou výhrevnosťou. Súčasné technológie umožňujú ako biomasu spracovávať i mokré a zelené rastliny, burinu, drevené piliny, ba dokonca i jatočné zvyšky.
3. Venovať dostatočnú pozornosť komplexnému skúmaniu dopadov zvýšenej produkcie biomasy, ku ktorej je SR viazaná na základe rozhodnutí orgánov Európskej únie. Pri súčasnom trende znižovania plochy úrodnej poľnohospodárskej pôdy hovorili účastníci aj o možných rizikách intenzívneho pestovania plodín na biomasu. Za jedno z najvážnejších považujú zníženie produkčnej plochy pre produkciu potravín a zhoršenie vodného hospodárstva krajiny. Poukázali aj na rastúci význam vody ako suroviny, ktorý úzko súvisí s globálnym otepľovaním a zvyšovaním extrémnosti teplôt. Slovensko má výhodu spoľahlivých vodných zdrojov a zásob, problémom je však ich nedostatočná ochrana pred živelnými katastrofami a povodňami a klesajúca tendencia podpovrchového odtoku. Účastníci sa tiež zhodli na potrebe zlepšiť integrovaný manažment povodí a definovať minimálnu potrebu vody pre budúci predpokladaný rozvoj krajiny. V rámci Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 považujú za dôležité obnoviť práce na riešení Súboru vedecko-technických projektov, pre ktoré bola v roku 2000 vypracovaná. V súvislosti so zmenou hydrologickej bilancie navrhujú účastníci seminára vytvoriť novú kategorizáciu územia SR na základe využívania vody, nakoľko posledná kategorizácia je už zastaraná.
4. Skvalitniť zapojenie SR do medzinárodných iniciatív a agentúr zaoberajúcich sa monitorovaním životného prostredia a jeho zmien. Regionálne a lokálne organizácie a iniciatívy predstavujú pre svojich členov možnosť významnej úspory finančných prostriedkov pri súčasnom zintenzívnení výskumnej činnosti v oblasti monitoringu zmeny životného prostredia a bezpečnosti. Pre Slovensko je v tejto súvislosti perspektívny predovšetkým Kopernikus, ktorý predstavuje spoločnú iniciatívu EK a Európskej vesmírnej agentúry.
5. Klásť väčší dôraz na šetrenie a znižovanie energetickej náročnosti súčasne používaných metód a prístrojov vyžadujúcich veľkú spotrebu elektrickej energie a zvyšovanie účinnosti jej využiteľnosti. Okrem hľadania nových zdrojov energie a výskumu OZE by sa malo zdôrazňovať a skúmať aj šetrenie a znižovanie energetickej náročnosti už súčasne používaných metód a prístrojov, vyžadujúcich veľkú spotrebu elektrickej energie a zvyšovanie účinnosti jej využiteľnosti. Jednou z možností (aj keď možno okrajovou), je výskum a znižovanie nežiaduceho svetelného znečistenia (light pollution) krajiny a životného prostredia, ktoré je jednak príčinou zvýšených požiadaviek na spotrebu (a výrobu) elektrickej energie, ale aj zdrojom negatívnych javov v našom životnom prostredí. Napriek tomu, že ešte nie sú preskúmané mnohé aspekty takéhoto znečisťovania, sú známe a publikované neblahé vplyvy tohto javu na zdravie človeka, ale aj na flóru a faunu.
Referáty, ale aj závery a uznesenia z diskusného seminára nájdete na webovej stránke Národného konventu EÚ www.eurokonvent.sk
