Latinskoamerický štát Mexiko leží v južnej časti Severnej Ameriky medzi Karibským morom, Mexickým zálivom a Tichým oceánom. Krajina má 105 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom je Mexico City, kde žije okolo 5 miliónov ľudí. Práve odtiaľto pochádza sympatická ANA SANTILLANA CORTÉS, ktorá už tretí rok pôsobí na Katedre odborného jazykového vzdelávania FEM ako lektorka anglického jazyka.
Ana, čo podľa vás charakterizuje vašu krajinu a ľudí?
Úžasný farebný kolorit, srdečnosť a priateľský charakter. Mexiko má bohatú históriu, o ktorú sa postarali predovšetkým Mayovia a Aztékovia. Nachádzajú sa tu pyramídy, sopky, hornaté oblasti s kaktusmi, tropická flóra v typickom dažďovom lese s množstvom živočíchov, medzi nimi napr. papagáje. Charakteristickou rastlinou celého Mexika je kaktus, vyskytujúci sa v stovkách druhov, ale aj liany a orchidey.
Z veľkomestského ruchu Mexico City vás zavialo do Nitry. Ako ste ju vôbec objavili?
To je jedna z otázok, ktorú mi každý kladie. Nitru objavila moja priateľka Karla, ktorá pracovala u vás na katedre jazykov. Navštívila som ju a veľmi sa mi tu zapáčilo. Študovala som na Národnej autonómnej univerzite v Mexiku anglickú literatúru, odbor literárny kriticizmus. Po skončení štúdia som rok pracovala na univerzite, neskôr v časopise ako editor. Potom som začala pracovať v Nitre, v jazykovej škole a keď priateľka odišla, prijala som miesto na univerzite.
Na SPU učíte tretí rok, takže už viete posúdiť schopnosti študentov a medzery vo výučbe cudzích jazykov...
Slovenskí študenti sú veľmi zruční, disciplinovaní, poslúchajú a snažia sa robiť, čo im poviem. Mám ich veľmi rada. Učím študentov 1. a 2. ročníka bakalárskeho štúdia a najväčším problémom je ich rôzna jazyková úroveň a to, že sa boja rozprávať. Keďže neviem po slovensky, ovládam len pár milých slov ako napríklad "trošičku", sú nútení vyjadrovať sa po anglicky. Rozprávanie im pomáha prekonať strach z cudzieho jazyka.
Ako hodnotíte ich kreativitu?
Sú oveľa pasívnejší než mexickí študenti a vôbec nie sú zvedaví. Jazyková bariéra im často bráni prísť za mnou, nezaujíma ich dokonca ani krajina, odkiaľ pochádzam. Pritom je to jedinečná možnosť dozvedieť sa niečo viac... Hoci máme priateľský vzťah a navzájom sa rešpektujeme, väčšinou očakávajú aktivitu so strany učiteľa. Sú zvyknutí, že všetko dostanú na tanieri. Keď od nich žiadam kreativitu, doslova trpia. Paradoxné však je, že zvyčajne sú nadšení tým, že neviem po slovensky a sú nútení rozprávať po anglicky.
Pomáhajú vám spolupracovníci?
Čo sa týka kolektívu, mám šťastie, sú tu priateľskí ľudia ochotní pomôcť.
Čo vás najviac zaujalo na Slovensku?
Páči sa mi vaša európska kultúra, folklór a krásna príroda. Spomínam si, ako ma pred troma rokmi, keď som prišla na Slovensko, šokovala zima. Bola vraj najchladnejšia za posledných 20 rokov. Krásne je striedanie ročných období. Aj v Mexiku sú teplotné rozdiely, ale je tam oveľa teplejšie počasie okolo 25 °C a mierna zima okolo -2 °C.
Zvykli ste si v Nitre?
Nitra je tiché mesto, žiaľ, nie pre cudzincov. Ulice, obchody, televízia, divadlo, výstavy - nikde som sa nestretla s cudzím jazykom. Mám problém aj s odbornou literatúrou v angličtine, ktorá prakticky v obchodoch absentuje. Občas sa cítim sama a niekedy ma doslova utrápi počasie. Vo všeobecnosti je Slovensko veľmi kultúrna krajina a cítim sa tu dobre.
A čo strava? Vyskúšali ste už niektoré lahôdky slovenskej kuchyne? Čím sa líši od mexickej?
Slovenské jedlá sú výborné, zvykla som si na ne. Aj keď, priznám sa, spočiatku sa mi zdali bez chuti a veľmi mastné. Mexická strava je pikantná a štipľavá, využíva o sto percent viac ovocia a zeleniny.
Ako trávite voľný čas a aké sú vaše koníčky? Najčastejšie s priateľmi, navštívime kino alebo sa rozprávame. Čo sa týka koníčkov, rada čítam, v poslednom čase najmä v španielčine, lebo keď prídem domov zisťujem, že niektoré slová zabúdam. Mám rada aj hudbu - všetko, čo je in, najmä pop. A "trošičku" folk.
Prezraďte, či ste nadviazali nejaké priateľstvá s chlapcami...
Mám tu veľa kamarátov, najskôr som mala pocit, že môžem nadviazať seriózny vzťah. Teraz som si však nie celkom istá. Občas pozorujem extrémy - slovenskí chlapci sú veľmi konzervatívni, majú dobrú katolícku výchovu, ale ťažko nachádzajú hranice slobody. Majú rovnaké hodnoty ako mexickí chlapci, tí sú však po tom, ako spoznajú človeka, oveľa spontánnejší, srdečnejší a nemajú problém s vyjadrením pocitov.
Je niečo, čo vás u nás prekvapilo?
Áno, napríklad ako oslavujete sviatky. Kolegyňa oslavovala päťdesiatku a keď sa všetci postavili do radu a blahoželali jej, pre mňa to bolo nezvyčajné. U nás vyzerá takto pohreb. Pozostalým kondolujú, obstúpia ich, podajú ruku a objímajú ich. Aj Sviatok všetkých svätých oslavujeme odlišne, čo pramení z našej dávnej histórie. Zo smrti si robíme humor. Na cintorín nechodíme páliť sviečky, ale prinesieme gitaru, alkohol a potravu, ktorú mal zosnulý rád. Aj keď sme smutní, v podstate si urobíme na cintoríne párty. Má to zmysel, veď nemáme prečo smútiť za tým, kto odišiel. Prekonal cestu na druhý svet a má sa lepšie ako na zemi. Takže, sme za neho šťastní. Navzájom si darujeme lebky z cukru, čo symbolizuje, že zjeme smrť a už sa jej nebojíme.
Ako vnímajú vaši najbližší to, že ste tak ďaleko od domova?
Vlastnú rodinu zatiaľ nemám. Mama, otec a mladšia sestra majú zmiešané pocity. Sú však na mňa hrdí. Navštevujem ich dvakrát za rok - počas Vianoc a letných prázdnin.
Spĺňa pobyt na Slovensku vaše očakávania?
Práca v zahraničí je pre mňa veľmi cenná životná skúsenosť. Pevne verím, že aj ja budem prínosom pre študentov.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Túžim sa špecializovať na stredovekú literatúru a hľadám možnosti odborného rastu. Tiež plánujem pokračovať v doktorandskom štúdiu.
