Prislusnici vladnych elit na celom svete maju jedno
spolocne - absolvovali univerzitu. Vynimky zo zelezneho
pravidla sa niekedy objavia len v krajinach, ktore maju
kratko po revolucii. Permanentne prevraty v slovenskej po-
litike vyniesli nahor murara Jana Luptaka. Po zvrhnuti ko-
munistickeho rezimu ziskal prezidentske kreslo polsky odbo-
rar Lech Walesa, ktory vsak o svoje vodcovske postavenie na
politickej scene pomaly prichadza. Cesi maju bez vysokosko-
lskeho diplomu uz len ministra vnutra. Jan Ruml sa pritom
na svoje neuplne vzdelanie casto stazuje: vraj kvoli tomu
nedokaze pracovat tak "rychlo a analyticky" ako jeho kole-
govia.
Navrat normalnych pomerov do Ceskej republiky potvr-
dila nedavna politicka predvolebna agitacia. Vsetci kandi-
dati, ktori si to mohli dovolit, ozdobili svoje mena na
plagatoch velavravnymi skratkami prof., MUDr, alebo Ing. K
slobu sa dostalo i z Ruska importovane CSc. Pouzivanie ti-
tulov je napokon v Cechach naruzivostou. Ani absolventi
"Vumlu" sa nehanbia a nadalej si pisu pred menom RSDr., aby
tam aspon nieco mali. O zakazu tejto skratky pred casom de-
batoval i Parlament. Kto ju pouziva, tvrdili niektori pos-
lanci, znizuje uctu k ostatnym, kvalitnejsim titulom.
Absolvovat specialny vycvik na vysokych skolach slu-
buje este viac, nez len pristup k moci. Ako ukazuju nielen
ceske statistiky, absolventi univerzit v priemere zarabaju
viac ako zvysok populacie, dozivaju sa vyssieho veku, menej
sa rozvadzaju, malokedy sa z nich stavaju kriminalnici ale-
bo narkomani, byvaju len vynimocne nezamestnani. Povolanie
vysokoskolskeho profesora je tuzemskymi obcanmi v priesku-
moch verejnej mienky pravidelen hodnotene ako druhe najuc-
tyhodnejsie, hned po lekaroch (ktori maju svoje tituly na-
pokon tiez z univerzit).
Nezavislost nestaci
Vyznam vzdelanie pri vychove elit zdoraznuju slavni
filozofi od Platona pred dva a pol tisicrociami, az po Kar-
la Jaspera pred styridsiatimi rokmi, ktory napisal, ze "ak
znizi univerzita svoju uroven, stroskota s nou i spoloc-
nost". Ceska verejnost take nebezpecenstvo zatial neciti.
Mizivy zaujem dokumentuju nielen prieskumy verejnej mienky,
ale aj skutocnost, ze ponovembrove reformy sa vysokych skol
prakticky nedotkli - i ked spolocenska transformacia ma
najviac privrzencov prave medzi vysokoskolakmi. Ake su dos-
ledky? Na univerzitach sa nadalej uci v stredoskolskom sty-
le: ziaci chodia na povinne prednasky a prebrane ucivo sa
podrobne skusa. Cela polovica uchadzacov sa pritom na vyso-
ke skoly ani nedostane. Naviac, ucia tam stale ti isti lu-
dia: ucitelia sa nemenili ani na pedagogickych a filozofic-
kych fakultach, na ktore najviac prenikla ideologia minule-
ho rezimu. Navyse sa i komunistami zavedena byrokraticka
struktura rozpada. Pomaly ju nahradza neprehladny chaos.
Do zmatku na fakultach pritom nikto ani zasiahnut ne-
moze: zakon z jara l99O vratil univerrzitam autonomiu, po-
kial ide o sposob vyucby, riadenia i rozdelovania statnych
pEnazi. Vacsina intervencii vzonka preto konci podobne, ako
vlanajsia uprava zakona o vysokych skolach, podla vtedaj-
sieho namestnika ministra skolstva, nazvana Pateho novela.
Namestnik vtedy nariadil vykonat pod dohladom statnych ko-
misii konkurzy na miesta vsetkych univerzitnych pedagogov.
Rektori samozrejme ihned protestovali proti poruseniu "tra-
dicnej nezavislosti". Po vasnivych diskusiach dosiahli to-
ho, ze clenov komisii nakoniec navrhli oni sami a minister
ich navrh iba podpisal. Konkurzy prebehli formalne: napri-
klad na prazskej prirodovedeckej fakulte sa prihlasil na
219 ucitelskych miest z 310 iba jeden uchadzac a zvonka bo-
lo nakoniec prijatych 24 novych ucitelov. Ako vysoko stuplo
sebavedomie pedagogov hajenych autonomiou, predviedol pred
rokom v grotesknej nadsadzke novo zvoleny dekan brnenskej
pravnickej fakulty Jiri Kroupa. Odmietol predlozit lustra-
cne osvedcenie, ako od neho pozadoval, podla jeho nazoru,
nespravodlivy zakon. Vzhladom k nezavislosti vysokych skol
nemohol byt nikym odvolany a k odstupeniu ho donutila az
ministerska hrozba zrusenia statnych dotacii fakulte.
Nezavislost patri k vysokemu skolstvu v demokratic-
kych rezimoch automaticky. Znalci dokonca oznacuju autono-
miu za jednu z podmienok existencie univerzity. Ceske skoly
pritom v rokoch l939-l989 ziadnu nezavislost nemali. Nikto
dodnes neoveril, ci pocas patdesiatich rokov statneho doh-
ladu neprisli aj o dalsie univerzitne prednosti. A ci teda
k "obnove univerzit" v roku l99O stacilo proste vyhlasenie
ich autonomie. Ake su teda - okrem autonomie - dalsie znaky
"skutocnej" univerzity?
(Respekt c. 49/94)
