Europa, Amerika a dalsie casti sveta sa sasto naduvaju
pychou, kolko toho dokazu vypestovat. Len malokedy zaznie
otazka, co vlastne pestuju? Ide najma o uzky okruh vysoko-
vynosnych odrod ryze a psenice. Niektore plodiny,co sa bez-
ne pestovali, upadli do zabudnutia. Dnes sa na svete pestu-
je zhruba sto plodin. Prave medzi zabudnutymi hladaju vedci
"mannu", ktora by nakrmila hladnych tohto sveta.
Od Aztekov k Malajcom
Laboratoria agronomov ozili v 70-tych rokoch, ked sa
zacalo hovorit o "hraniciach rastu". Na svetlo bozie vynie-
sli plodiny s vynimocnymi vlastnostami. Napriklad latinsko-
americke obilie "amaranth" obsahuje viac proteinov ako pse-
nica i ryza. Aztekovia ho nedavali na oltare svojich Bohov
bez priciny.
Dalsie vyskumy sa sustreduju viac na prisposobivost a
odolnost rastlin. Pozornost pritahuje kridlaty bob.Tato lu-
skovina je na ziviny bohata ako soja, ale odolava chorobam
i chladu. "Bambara", africke zemne oriesky, znesu zasa vel-
ke sucho. Inych laka nova chut i vyzor plodov. Zvodnou no-
vinkou su "nunas" - fazule, ktore chutia ako arasidy a ked
ich hodite do vriacej vody, praskaju ako pukance. Korene
Inkov - "arrakaca" maju po uvareni chut zmesi celeru, kapu-
sty a jedlych gastanov. Dekorativna "karambola" ma tvar
hviezdy. "Cerimoja" chuti ako krizenec ananasu a jahody.
Zoznam by bol dlhy - a stale rastie. Americky vedec Noel
Vietmeyer zacal vydavat seriu knih, kde popisuje 2000 nedo-
cenenych plodin Afriky.
Nebezpecna standardizacia
Geneticka uniformita plodin obnasa riziko pliagy.Ze-
miakova plesen v 19. storoci priviedla tuto plodinu v Euro-
pe takmer k zaniku. A hoci agronomovia varovali, napreduju
monokultury pevnym krokom. Vsetky vlady sveta a rozne orga-
nizacire davaju totiz subvencie na klasicke odrody. A dalsi
dovod - farmari maju radi osvedcene, vyskusane plodiny,kto-
re mozno pestovat bez novych strojov a investicii.
Viac na chut ako pre chudobu
Spotrebitelov priemyslovo rozvinutych krajin naucili
priselci z roznych kutov sveta na nove plody a ich chute.
Komputerizovane supermarkety su schopne zorganizovat prisun
novych plodov.Od roku l986 sa poziadavky Americanov na exo-
ticke plodiny zostvornasobili, zasoby prichadzaju najma z
Floridy. A hoci by pestovanie "karambol" a "cerimoj" mohlo
chudobnych farmarov tropickych oblasti vytrhnut z biedy,
vydavky na ich skladovanie, chladenie a dalsiu infrastruk-
turu su pre nich privysoke.
Novinky sa objavili aj v Europe. Luis van Soest zo
slachtitelskeho centra v holandskom Wageningene slachti
olejove semeno, z ktoreho sa bude lisovat olej vhodny ako
priemyslove mazadlo, ktore sa po pouziti samo rozlozi. Bude
mat velky vyznam pre povrchove upravy, kozmetiku i plastic-
ky priemysel. Malokto tusi, ze ak sa vhodnym sposobom pes-
tuje podcenovana vrba, poskytne biomasu pre vyrobu elektri-
ckej energie. A ze konope davaju az 10-14 ton sucheho vlak-
na z hektara rocne,co je patkrat viac,ako vyprodukuju stro-
my. Vlakno sa hodi na vyrobu papiera.
Nove odrody mozu farmari pestovat na poliach, kde sa
obiliu nedari. Richard Grimshaw zo Svetovej banky uviedol
ako priklad Polsko. Pestuju tam "triticale" - obilie, kto-
rym mozno krmit dobytok. Rastie na l milione hektarov kys-
lych polskych vod. V Cine sa zasa milion farmarov zapojilo
do programu, ktory organizuje pestovanie spominaneho aztec-
keho "amaranthu". Odolava zatial vsetkym nakazam, ale pre-
dovsetkym krutym sucham.
Priklady ukazuju, ze keby sa zmenili ekonomicke, kli-
maticke a epidemiologicke okolnosti, ma este ludstvo moznost
nahradit degenerovane odrody cimsi novym - a jedlym.
(spracovane podla The Economist)
