Pre kazdeho dolnozemca je zazitkom stravit koniec ka-
lendarneho roka v horach. Pochopitelne, ze aj ti, ktori sa
cestou nasho odboroveho zvazu dostali tohto roku do Racko-
vej doliny, ocakavali zalahy snehu. Neboli. Ale bolo tam,
nakoniec, ako je uz tradiciou, velmi prijemne, veselo, mi-
lo, domacky. Sneh sice napadal, ale len pre bezkarov, ktori
v lese pod chatou do nekonecna odmeriavali predsavzate ki-
lometre.
Deti santili pred chatou, ale najma v chate. Aby to
santenie bolo aspon trochu organizovane, pripravili sme pre
ne bohaty program s diskotekou. Tie mladsie boli pychou ro-
dicov i starych rodicov a spontanne prejavovali svoje scho-
pnosti v roznych sutaziach, striedali spievanie s recita-
ciou, rozpravali vtipy. Ani zlomena ruka maleho Ilka tak
nebolela, ked vystupoval s basnickou a povedal aj zartiky.
Silvester bol velkolepy, spontanny, tombola bohata,
hudobne skupiny vyhravali do umoru.
Vsetkym pracovnikom UVZ patri absolutorium a vdaka za
vsetko, co pre nas urobili. Ale ani my, rekreanti, sme ne-
boli partia na zahodenie...