Zo zahranicnej sluzobnej cesty v Taliansku sa v uply-
nulych dnoch vratili predstavitelia Agronomickej fakulty,
ktori absolvovali stretnutia s partnermi na univerzitach v
Milane Viterbo a v Udine. Co bolo cielom rokovania a ako
sa odzrkadli vo vzajomnej spolupraci, nas informoval dekan
AF prof. MVDr. P. Stastny, CSc.
- Sluzobnu cestu sme absolvovali na pozvanie talian-
skej strany so zamerom nadviazat a rozsirit kontakty s uve-
denymi univerzitami, ktore prejavili zaujem o spolupracu s
nasou fakultou ale i vysokou skolou. Ozrejmili sme si pod-
mienky a obojstranne zaujmy v oblasti vymeny studentov a pe-
dagogickych pracovnikov, ako aj aktivity v utvoreni niekto-
rych spolocnych projektov. Nasa fakulta, ako je zname, par-
ticipuje s univerzitou v Milane na programe TEMPUS, ktory
teraz konci jednu etapu a startuje dalsiu. Traja nasi stu-
denti a postgraduanti v ramci neho uz absolvovali v uply-
nulom obdobi studijny pobyt v Milane. Podla referencii, tu
zanechali velmi dobry dojem. V Udine, ako aj vo Viterbo nas
prijali rektori oboch univerzit, v Milane sme rokovali s
dekanmi troch fakult. Navstivili sme vsak aj jednu asocia-
cu pre chov dobytka a prezreli sme si i skolsky polnohospo-
darsky podnik, ktory je konstituovany podobne, ako u nas,
avsak navyse maju tieto univerzity na viacerych miestach
Lombardie cvicne farmy, kde studenti mozu vykonavat prax.
Je zaujimave, ze okrem financii, ktore maju pridelene zo
statneho rozpoctu ale aj z roznych grantov a darov nadacii,
prostriedky, ktore ziskaju z podnikatelskej cinnosti, nemu-
sia odvadzat, ale zostavaju na tom pracovisku, ktore si ich
nadobudne, napriklad na katedre. Este by som mohol spomenut,
ze vsetky tri univerzity maju fakulty polnohospodarskeho
typu. Napriklad v Udine je mechanizacna a ekonomicka, vo
Viterbo polnohospodarska a v Milane veterinarska. Zda sa,
ze aj v studijnych programoch sme dost kompatibilni s nimi,
najma nasa Agronomicka fakulta, pretoze program a system
vyucby su podobne nasim systemom. V Milane a Udine studuje
viac ako desattisic posluchacov, na najmladsej, ktora si
pise iba 15-rocnu historiu - univerzita vo Viterbo, pribli-
zne sesttisic. Strucne sa este zmienim o pristrojovom a te-
chnickom vybaveni, ktore je perfektne, na velmi vysokej u-
rovni a nemozeme sa s nimi v tejto oblasti porovnavat, snad
iba niektore nase spickove pracoviska (napr. katedra bio-
chemie a radiobiologie). Ich katedry su modernou technikou
priam zasypane. Preto sa domnievam, ze i po tejto stranke to
bude pre nasich stazistov velmi zaujimave.
V tomto obdobi bude zalezat najma na tom, ako sa zmluva
pripravi a ako budu nasi taliansky partneri akceptovat nase
navrhy a opacne. Akonahle tieto vzajomne ponuky zosuladime,
predpokladame, ze dohodu s univerzitami v Udine a Viterbo
by sme mohli pripravit na zmluvnom zaklade uz v marci t.r.
Spolupraca by sa mohla zacat uz v roku 1996 a postupne rea-
lizovat pocas troch rokov.
Dakujem za rozhovor.
O. Sokova
