(Pokracovanie z minuleho cisla)
Univerzalna vzdelanost
Po prve, univerzita by mala studentom ponuknut preds-
tavu o celku sucasnej vzdelanosti. Presnejsie to nedavno
popisal rektor z nemeckeho Eichstattu Mikulas Lobkowicz:
"Univerzita je dnes jedinym miestom, kde sa este tusi, ze
existuje usporiadane universum pravdy a ze clovek moze nap-
lnit svoj zivot priblizovanim sa k tomuto universu. Vacsina
tychto pravd je na nic, to si musime ujasnit. Napriek tomu
musia univerzity existovat ako stanky odhalovania a sprost-
redkovania tychto pravd, pretoze nakoniec prave na nich
stavia nasa kultura."
Nieco take mohli v Prahe alebo v Brne splnit este
predvojnove univerzity so svojimi piatimi fakultami, po na-
stupe totalitnych rezimov sa ale tradicia razom pretrhla.
Hitler zrusil v novembri l939 ceske vysoke skoly, prezident
Benes v maji l945 nemecky zvysok. Reziu povojnovych pomerov
prevzali komunisti: do roku l959 zalozili strnrast novych
vysokych skol "univerzitneho typu" (napr. polnohospodarske,
pedagogicke, chemicke, umelecke) brnensku a prazsku univer-
zitu rozsirili o nove fakulty - Karlova univerzita ich mala
i napriek zruseniu teologie onedlho trinast. Po dokladnych
cistkach medzi ucitelmi i studentmi zaviedli komunisti vo-
jensky rezim. Miesto o catach, rotach a praporoch sa sice
hovorilo o katedrach, fakultach a univerzitach, dolezite
vsak bolo, ze student nesmel opustit svoj utvar. Tam sa pod
presnymi studijnymi planmi vytrenoval na odbornika pre vho-
dne miesto v narodnom hospodarstve.
Komunisti dosiahli svoje, ceske vysoke skoly ale za-
roven podlahli nebezpeciu, ktore podla Karla Jaspersa ohro-
zuje europske vzdelanie uz od l9. storocia. Na skolach sa
zacal presadzovat "protivedecky duch". Postupne sa vytracali
vzajomne vztahy medzi vedami a kazda disciplina sa zacala
povazovat za "absolutnu vedu", ktora "dokonale" preskuma
svoj odbor. Dogmaticky a teda protivedecky prud na univer-
zitach "chorobne explodoval" po nastupe totalitnych rezimov.
Niektore "prednosti socializmu" sa zachovali dodnes: jedno-
tlive specializacie medzi sebou nekomunikuju a nadalej tre-
nuju obmedzenych odbornikov. Ti sa potom za hranicami svojej
odbornosti tazko orientuju a mozu pracovat len vo vnutri
dokladneho byrokratickeho aparatu, ktory by ich pred svetom
"vonku" ochranil.
Vedecka odvaha
Prvym znakom "skutocnej univerzity" je teda schopnost
poskytnut univerzalne vzdelanie, druhym je priestor k slo-
bodnemu vedeckemu badaniu. Preto teda skoly potrebuju roz-
siahlu autonomiu. V Cesku to ale nie je take jednoduche:
podla komunistickej tradicie pripadlo badanie Akademii
vied. Z takehoto pohladu by pre vysoke skoly, ako ucilistia
na "kvalifikovanych pracovnikov" skutocne mohlo stacit cen-
tralizovane riadenie.
Na tom, aby sa studium a vedy znovu prepojili, maju z
objektivneho pohladu zaujem obe strany. Ucitelia by opat
ziskali prehlad o najnovsich objavoch, naopak vyskumnici by
vdaka ucasti na vychove studentov ziskali dalsiu zbran v
boji o statne dotacie. Spojenie sa vsak zatial nekonalo:
Akademia vied ma obavy, ze ju skolsky rezort zhltne, a tak
si svoju polozku v statnom rozpocte dosledne strazi. Vyso-
koskolski profesori zase maju strach z konkurencie vedcov a
na skoly ich nepustaju.
Popisat vedecku uroven jednotlivych fakult sa zatial
nikto nepokusil, univerzity zvycajne len poukazuju na udaj-
ne uspechy svojich absolventov na cudzich univerzitich a na
zaujem zahranicnych vedcov o spolocne projekty (napriklad
Karlova univerzita uzavrela so zahranicnymi ustavmi 117
zmluv o spolocnom vedeckom programe. Vedci zo zapadu vsak
mozu mat k svojmu zaujmu o postkomunistickych kolegov ine a
prozaickejsie dovody: kazdu spolupracu s Vychodom, im dnes
platia ich vlady.
Niekolko prikladov naopak ukazuje, ze univerzity ba-
riery minulych rokov prekracuju len tazko.Patri sem trebars
zacudovanie novinarov z Wall Street Journalu, ktori po nav-
steve Vysokej skoly ekonomickej konstatovali, ze "skola za-
ostava za ekonomickymi zmenami" a ze "na rozvrhu su predme-
ty pozostale z dob socializmu". Velku tuzbu po zmenach ne-
preukazala ani prirodovedecka fakulta Univerzity Karlovej -
podla rektora UK Karla Maleho pritom ide o jednu z najlep-
sich univerzitnych fakult. Postupne obmedzovanie ucitels-
kych miest na katedre botaniky donutilo vedcov z Akademie,
aby tam chodili sami ucit. Je to vraj jedina sanca, ako
vychovat novu generaciu vedcov a zabezpecit tak dalsiu exi-
stenciu Botanickeho ustavu. Vedenie katedry sice ich pomoc
prijalo, ale prednasky neplatia, pretoze "pre externistov
nie je dost penazi".
"Slobodu vedeckeho vyskumu" dokumentuje priklad Usta-
vu etnologie prazskej filozofickej fakulty. Studenti sa tam
svojim ucitelom vysmievaju a hovoria o nich s hlbokym pohr-
danim:"Vykladaju nam len, ako vyzerala stara ceska chalupa,
kde mala komin, kde dvere. A to je vsetko. Nic hlbsieho sa
clovek nedozvie," hovori jeden z nich. Aby sa nieco dozve-
deli, navstevuju sukromne prednasky u jedneho vedca.
Vediet si vladnut
Tretou vlastnostou spravnych univerzit je funkcna sa-
mosprava. Prave vdaka svojmu samospravnemu charakteru pre-
zili podla niektorych odbornikov dlhe storocia a staly sa
vedla cirkvi a obci vlastne najstarsimi nepretrzite poso-
biacimi instituciami v Europe. Byrokraticky riadene organi-
zacie sice mozu byt na cas vykonnejsie, na druhej strane sa
skor rozpadnu, pretoze ludia sa zvycajne dlhodobo obmedzo-
vat nedaju.
Ceske vysoke skoly ziskali po patdesiatich rokoch au-
tonomiu, kvalitna samosprava tym vsak nevznikla. "Zly zakon
komplikuje pracu skoly ako celku," usudzuje rektor Zapado-
ceskej univerzity Jiri Holenda. "Povoluje totiz pravnu sa-
mostatnost fakultam, a tie sa potom vobec nemusia obzerat
na ostatnych." Ceskym univerzitam tak horzi perspektiva Pa-
rizskej univerzity, ktora sa pocas studentskych nepokojov v
sestdesiatych rokoch rozpadla podla fakult na niekolko vy-
sokych skol. fakulty v Cesku zatial nechcu prist o univer-
zitnu peciatku, jednym z dovodov je i to, ze ani fakultne
samospravy nebyvaju prilis silne. Napriklad na matematicko-
-fyzikalnej fakulte, jednej z najsebavedomejsich sucasti
Karlovej univerzity sa vobec nehovori o nezavislosti na re-
ktorovi, ale o tom, ci sa podari predist rozpadu fakulty na
matematicku, fyzikalnu a informaticku cast. Niektori ucite-
lia totiz usudzuju, ze im kolegovia z inych odborov v nicom
nepomozu, iba sa musia s nimi delit o peniaze. O tom, ze
katedram viac ako fakulte zalezi na vlastnom prospechu, sa
presvedcil i dekan Miroslav Petrusek. S pomocou ministers-
tva zahranicia chcel na prazskej fakulte socialnych vied
zriadit institut zahranicnych vztahov, kde by studovali bu-
duci diplomati. Zastupcovia styroch existujucich katedier v
akademickom seneate ale pol roka bez racionalneho dovodu
jeho vznik blokovali. Mali totiz obavy, aby kvoli novym u-
citelom neprisli o svoje peniaze.
Nikto nam nebude rozkazovat
Ako splnit tri podmienky existencie univerzit? To by
mala navrhnut najvyssia uroven univerzitnej samospravy -
Rada vysokych skol a Konferencia rektorov. Ich predstavite-
lia sa tym ale v poslednych rokoch viditelne nezaoberaju a
vo svojej cinnosti sa obmedzuju na protesty proti povoleniu
sukromnych univerzit alebo zavedeniu vysokeho odborneho
skolstva.
Vyriesit tazkosti so samospravou slubuje ministersky
navrh noveho vysokoskolskeho zakona, ktory do konca roka
prerokuje vlada. Univerzitna sprava sa bude centralizovat.
Rektori budu v buducnosti menovat dekanov a tym by mali zi-
skat dohlad nad fakultami. Posilni sa aj pozicia rektorov a
dekanov voci akademickym senatom, ktore im dnes zneprijem-
nuju zivot z pozicie univerzitnych resp. fakultnych parla-
mentov. V senatoch sa zakisto obmedzi pocet studentov. "Sam
by som s tym neprisiel, ale nebudem proti," hovori prazsky
rektor Maly a jeho vyrok slubuje, ze aspon vedenie univer-
zit sa novemu zakonu branit nebude. Namestnik ministra sko-
lstva Emanuel Ondracek (niekdajsi rektor brnenskej techni-
ky) skoly ubezpecuje, ze statny zasah autonomiu neporusi.
"Ide skor o to, aby bola autonomia naplnena podla skuseno-
sti minulych styroch rokov," tvrdi namestnik. "Jej subje-
ktom totiz nemoze byt zaroven skola a fakulty, ale prave
len univerzita."
Ide to pomaly, ceska spolocnost ale najlepsiu sancu k
obnove univerzit zaspala v roku l990. Dnes plati zasada,
ktoru presne formuloval predseda akademickeho senatu praz-
skej pedagogickej fakulty a byvaly federalny poslanec Jan
Sokol: "Nema zmysel vysokym skolam nieco prikazovat. Ucite-
lia maju dost moznosti predviest, ako nieco nefunguje."
Preto sa verejnost musi zmierit i s dalsim znamym pravid-
lom: pomery na univerzitach budu vzdy zaostavat za vyvojom
v spolocnosti. Znamena to tiez, ze opbcan musi byt toleran-
tnejsi k elitam. Ich clenovia inde, ako na univerzitach
vzdelanie ziskat nemozu.
(Respekt c. 49/94)
