Spracovanie vlny - motor vidieckeho rozvoja - pod tymto
heslom sa 3.-5. decembra l994 uskutocnil Europsky kongres o
vyrobe a spracovani zivocisnych vlakien vo Francuzskom Brian-
con. Pod zastitou pana Daniela Tarshysa ho zorganizovalo
zdruzenie A.T.E.L.I.E.R., ktore vyvija bohatu aktivitu uz od
roku l989. Jeho spolocenskym zameranim je rozvijat, zvysovat
a zhodnotit produkciu a spracovanie prirodnych vlakien v ramci
individualnych alebo kolektivnych, remeselnickych alebo pol-
nohospodarskych podnikov.
V pradiarni kooperativu Longomai, nachadzajucej sa v
malebnom turistickom mestecku francuzskych Alp Chantemerle
(Hautes-Alpes) sa zislo viac ako 120 ucastnikov zo strnastich
krajin. Boli to chovatelia oviec, koz, angorskych kralikov,
strihaci, textilni experti, vedci. V ramci bohateho a velmi
zaujimaveho programu mohli vidiet ukazky strihacskeho umenia
francuzskych strihacov, triedenie a klasifikaciu vlny odbor-
nikmi zo Svajciarska a Norska. Po prehliadke malej pradiar-
ne sa oboznamili so strojmi starsieho typu (niektore po-
chadzaju z prvej polovice nasho storocia), pomocou ktorych
sa tu vlna spracuva od prania az po vyrobu vlakien. Z nich
potom vyrabaju rucne alebo pletacimi strojmi kosele, pulov-
re, ale aj klasicke vlnene ponozky.
Na svoje si mohol prist kazdy. Chovatelia s roznych
krajin i oblasti si vymienali skusenosti, vedci zdoraznovali
selekciu ako zaklad vlnovej kvality. Pan Brochier z Textil-
neho a chemickeho institutu v Lyone predniesol program hla-
dania starych strojov a technologii, pomocou ktorych sa
snazia vyvijat nove. O svoje znalosti su ochotni podelit sa
v skole inzinierov, ktoru otvorili pri svojom institute.
Vlna, niekedy zaklad obliekania ludi a strategicka
surovina pre staty, je dnes stale aktivnym objektom obcho-
du, i ked casto stavanym do uzadia popri syntetickych vlak-
nach. Jednym z vaznych problemov je, ze vlna nie je hodno-
tena ako "polnohospodarsky produkt" a nemoze preto v sucas-
nosti prijat strukturalne podpory, ktore by pomohli znovu
zorganizovat "vlnovu retaz" v Europe. V spolupraci s viace-
rymi europskymi profesionalnymi organizaciami sa pokusa
A.T.E.L.I.E.R. tuto "chybu" Europskej unie napravit.
Jednou z myslienok, ktore na kongrese odzneli, bolo i
hladanie novych moznosti spracovania vlny a rozsirenie sor-
timentu vyrobkov. Moznostou by mohlo byt hladanie v starych
tradiciach a remeslach jednotlivych narodnosti a vyuzitie
skusenosti nasich predkov. Tak to robi aj Adele Vigo v tka-
cskej dielni talianskeho zdruzenia 32 remeselnikov, chova-
telka angorskych koz vo Francuzsku, z dielne ktorej vycha-
dzaju rucne pletene vyrobky. Tibor Keszthelyi, riaditel vy-
skumneho strediska chovu oviec v Godollo reprezentoval ma-
darsku kulturu krasnymi vyrobkami z ovcej vlny.
Vsetci mohli ukazat, co vedia, co vyrabaju a vymenit
si takto skusenosti, ktore by mohli priniest spolocne rie-
senie v sucasnej krizovej situacii v oblasti vlny.
A.T.E.L.I.E.R. k tomu prispel aj vydanim dotaznika, ktory
je venovany vsetkych chovatelom, spracovatelom a vsetkym,
zaoberajucim sa vlnou. Bol prelozeny do viacerych jazykov a
existuje aj v slovencine. Vo februari l995 organizuje zdru-
zenie staz triedenia vlny v juznom Francuzsku a v aprili
staz strihacov, kombinovanu s triedenim vlny v Rakusku. Pod
vedenim pana Christiana des Touches, experta na vlnu, sa
pripravuje film "Vlna a clovek, stara historia a nova budu-
cnost".
Ing. Zuzana Ivanova
