Ako student terajsieho stvrteho rocnika som zacal stu-
dovat svoj odbor na Agronomickej fakulte az pocas vzniku a
formovania sa uplne noveho, progresivneho systemu studia.
Kedze nase rocniky boli uz ochudobnene o "zazitky" z pred-
revolucneho studia, porovnavanie oboch systemov moze v na-
som mysleni prebiehat uz len na teoretickej urovni. V ret-
rospektivnom pohlade vsak mozeme jeho najhlavnejsie ulohy
pri vzniku aspon ciastocne dedukovat a zhrnut do tychto
dvoch bodov:
a/ zavedenim pisomneho robenia skusok a ich bodoveho
hodnotenia sa malo klasifikovanie urovne vedomosti studen-
tov predovsetkym zobjektivnit a spresnit, vylucit vplyv
psychickej traumy studenta z ustnej odpovede na celkove oho-
dnotenie jeho znalosti a zamedzit taktiez obcas sa vyskytu-
jucej tendencnosti klasifikovania.
b/ skvalitnit odbornu pripravenost studenta posilne-
nim moznosti individualneho vyberu casti disciplin zavede-
nim tzv. kreditneho systemu studia.
Zial, po takmer styroch rokoch od jeho zavedenia sa
zda, ze nie vsetky ocakavania sa podarilo uspesne splnit. V
prvom rade mam pocit, ze sucasny system nie celkom dosledne
postihuje studentov, ktorych zaujem byt inzinierom je velmi
daleko za zaujmom vlastnit titul inziniera. Nie je tajomst-
vom, ze mnozstvo studentov pri vybere disciplin na nasledu-
juci semester uprednostnuje v prvom rade kriterium ponuka-
neho poctu kreditov za absolvovanie tej-ktorej discipliny
pred kriteriom jej obsahu. Studentov zaujimaju najma naroky
pedagoga na nich a napriama umernost poctu kreditov k ob-
tiaznosti jej zvladnutia (samozrejme v prospech co najvys-
sieho poctu kreditov).
Co z toho vyplyva? Jeden nezanedbatelny fakt: kredit-
ne systemy podobne tomu nasmu vychadzaju z predpokladu, ze
kazdy student vysokej skoly ma skutocny zaujem stat sa od-
bornikom v oblasti, ktora je zameranim prislusnej skoly. V
pripade Agronomickej fakulty tento predpoklad zrejme nevy-
chadza z realneho stavu. Je samozrejme, ze chyry o narocnosti
vyucovacieho procesu na zvladnutie uciva (nie na kvalitu
vyucby) na VSP nemusia vychadzat z poznania skutocnosti.Do-
mnievam sa vsak, ze mnohi potvrdia, v akom svetle uvedeny
problem vidia studenti, vzdelavajuci sa na inych vysokych
skolach a univerzitach Slovenska a najlepsi studenti AF (za-
merne vynechavam studentov nevynikajucich dobrym prospechom,
pretoze ich nazory nemozeme povazovat za velmi objektivne).
Nemozem sa ubranit pocitu, ze naroky na zvladnutie uciva su
najma pre "nestihajucich" studentov pomerne nizke. Nie som
si isty, ci pravo studenta poziadat o povolenie pokracovat
v studiu po predchadzajucom uvolneni z neho (t.j. ani po
opakovanom nezvladnuti discipliny) v zmysle skusobneho a
studijneho poriadku, je schvalene i na inych vysokych sko-
lach. Napriek tomu som presvedceny, ze v pripade AF velmi
svoj ucel neplni. Nech bol uz uvedeny "paragraf" schvalova-
ny s akymkolvek dobrym umyslom (napr. dat sancu studentom
prehodnotit svoj postoj k studiu), dost ubera z motivacie
dosahovat lepsie vysledky. Prechod z ustnej formy skusania
na pisomnu priniesol v sebe i dva vazne, ale odstranitelne
nedostatky. V prvom rade umoznuje studentom s ovela mensim
rizikom pouzivat klasicke "tahaky" a opisovat od spolupri-
sediaceho, co najma slabsie pripraveni studenti s radostou
vyuzivaju. Zial, obcas sa stava, ze skusajuci sa spolieha-
ju na moralny kredit studentov alebo su k nim jednoducho
prilis zhovievavi.
Najvacsiu slabinu sucasneho systemu vsak vidim v nie u-
plnom zvladnuti hodnotenia tych "spravnych" vedomosti, ktore
je vystizne vyjadrene vetou,casto pouzivanou jednym z vyni-
kajucich odbornikov - pedagogov VSP: "Najvacsi rozdiel medzi
stredoskolakom a studentom vysokej skoly je v tom, ze stre-
doskolak musi vediet "ako", ale vysokoskolak i "preco". Mam
pocit, ze niektori pedagogovia pozaduju od studentov ovela
viac prave tych vedomosti "ako", nez znalosti "preco". Kazde
ucivo sa da naucit i bez toho, aby ho studujuci pochopil. Ak
studenta urcita problematika prilis nezaujima, domnievam sa,
ze ma pravo zvladnut ju i sposobom "nasprtania" - nemala by
vsak byt hodnotena znamkou vybornou, ktora prislucha viac
tym, pre ktorych je zvladnutie jednotlivej discipliny prio-
ritne. Riesenie tohto problemu je naliehave, pretoze ma v
sebe viac pozitiv: kvalitny student sa o svojich kvalitach
presvedci, tahaky prestanu hrat pri skuske akukolvek rolu a
v neposlednom rade podpriemerny student straca sancu na
zvladnutie uciva na x-ty pokus.
Kreditno-bodovaci system studia bol isto urceny pre
studentov s vysokymi narokmi na vzdelavaci proces, ktori
pozaduju individualne slobody pri tvorbe rozvrhu vyucby, a
ktori maju na uroven svojich vedomosti tie najvyssie naro-
ky. Preto jeho zavedenie na AF povazujem za velmi spravne.
Napriek tomu, v akej situacii sa nasa spolocnost po styri-
dsiatich rokoch totalitneho rezimu nachadza, verim, ze na
nasej skole je dost serioznych studentov, ktorym tymto sta-
le sa zdokonalujuci system vyhovuje. Som presvedceny, ze ak
sa naznacene problemy vyriesia, bude este prospesnejsi i pre
tych, ktori svoj talent premrhavaju na nespravnych miestach.
Radovan Kazda, IV.r. melio
