V novembri minuleho roka bolo Slovensko zaradene do
medzinarodneho "Country Studies Program", organizovaneho
USA. Koordinaciou programu v casti Polnohospodarstvo pove-
rili nasu vysoku skolu. Odbornym gestorom pre tuto oblast
je prof. Ing. F. Spanik, CSc., ktoreho sme poziadali o pod-
robnejsie informacie.
- Spominany projekt, na ktorom participujeme, obsahu-
je, resp. zahrna, cely rad podujati, stretnuti, skoleni,
konferencii, atd. Cielom programu v sekcii Lesne a polne e-
kosystemy, je zhodnotit dopady klimatickych zmien (teplot-
neho a vodneho rezimu a i.) na polnohospodarsku a lesnicku
vyrobu na uzemi Slovenska, ale hlavne hladat moznosti vyu-
zitia pozitivnych a zmiernovania negativnych ucinkov tychto
zmien. V ramci tohto programu sa v tychto dnoch zucastnuje
RNDr. B. Siska, CSc., pracovnik VSP, medzinarodneho skole-
nia na Havajskych ostrovoch, zameraneho na vyuzivanie soft-
veru v modelovani produkcnych procesov. Opravnenost riese-
nia problematiky vyplyva uz aj z agrometeorologickych ana-
lyz uplynulych desatroci.
Co tieto vedecke analyzy signalizuju?
- Analyzy ukazali, ze vplyvom globalneho oteplovania
sa zvysi do roku 2025 vo velkom (VVO, 5,0 0C) a hlavnom
vegetacnom obdobi (HVO 10,0 0C) teplotna zabezpecenost
plodin o 10-12 perc., radiacna zabezpecenost o 5-14 perc.,
VVO a HVO sa predlzia o 11-15 dni, a naopak, vegetacne ob-
dobia konkretnych plodin sa budu skracovat, agroklimaticky
produkcny potencial krajiny sa zvysi priemerne o 9 percent.
Vo vodnom rezime sa predpoklada opacne - zvysenie vodneho
deficitu priemerne o 20 perc., a zvysenie absencie snehovej
pokryvky. V nadvaznosti dojde k zmenam vo vyskyte a rozsi-
rovani chorob a skodcov, fyzikalnych a chemickych vlastnos-
ti pody atd.
Znamena to, ze polnohospodarski odbornici ale aj
pracovnici z prevadzky budu musiet na tieto zmeny reago-
vat...
- Ano, budu musiet reagovat uz v predstihu, hladanim
ucinnych opatreni, z ktorych mozem spomenut napr. prepraco-
vanie agroklimatickej rajonizacie a regionalizacie polnohos-
podarskej vyroby. V zahradnickej vyrobe sa bude vyzadovat
prehodnotenie zastupenia teplomilnych plodin, ako su kivi,
figovniky, citrusove plody, nektarinky ale tiez zastupenia
a rozsirenia pestovania teplomilnych druhov zelenin - pap-
rika, rajciakov, melonov a i. Na menej urodnych podach s ne-
priaznivym vodnym rezimom sa budeme musiet orientovat na
produkciu biomasy pre energeticke ucely (bioplyn, bionafta)
a plodin nenarocnych na vodu, ako napr. amaranthus (laska-
vec).
K spominanym opatreniam bude nevyhnutne potrebna o-
rientacia slachtitelskych zamerov proti stresom na abiotic-
ke extremy, zmeny v agronomickych technologiach, vyzivars-
kych programoch a v intergovanej ochrane rastlin; prepraco-
vanie zasad hospodarenia vodou, ale i regulacie energetic-
keho a vodneho rezimu mulcovanim; agrometeorologicky dispe-
cing atd. Prirodzene, ze v tejto suvislosti bude potrebny
ucinny system vzdelavania a osvety.
Mozete aspon strucne uviest, aky podiel na rieseni
uvedenej problametiky maju nase pracoviska?
- V sucasnosti nasa katedra zahradnictva a agrometeo-
rologie riesi pod vedenim prof. Hricovskeho rozsiahly gran-
tovy projekt A-34: Dopady agroklimatickych zmien na zahrad-
nicke a polne plodiny. Sedem ciastkovych uloh tohto projek-
tu je zameranych na viacere aktualizovane problemy sucasnej
zahradnickej vyroby od hodnotenia zmien cudzorodych latok v
roznych druhoch zeleniny, zmien vyzivy, energetickej a vod-
nej bilancie az po predpokladane zmeny agroklimatickeho
produkcneho potencialu do roku 2035.
Agronomicka fakulta VSP v rokoch l993-94 zmluvne rie-
sila pre Ministerstvo zivotneho prostredia jednu ciastkovu
ulohu tzv. Narodneho klimatickeho programu, orientovanu
tiez na klimaticke zmeny vo vztahu k polnohospodarstvu. Na
ulohe okrem nasej katedry participovali: katedra rastlinnej
vyroby, katedra krmovinarstva, katedra ochrany rastlin a
katedra genetiky a slachtenia rastlin.
Dakujem za rozhovor.
O. Sokova
