V ramci projektu TEMPUS som v obdobi maj-august 1994
absolvoval trojmesacny studijny pobyt na Universita degli
Studi di Milano v Taliansku, pocas ktoreho som sa oriento-
val na problematiku distribucie kadmia vo vybranych orga-
noch zvierat a komputerovu analyzu pohyblivosti spermii.
V prispevku sa orientujem na informacie o historii
Milana a systeme studia na univerzite.
Fragmenty z historie
Milano, sucasne europske velkomesto, bolo zalozene
Keltmi okolo roku 400 pr. n.l. Po dlhotrvajucich vojnach s
Galiou Rimania nakoniec zvitazili a od tej doby sa mesto
stalo znamym pod menom "Mediolanum", co znamena "v strede
planiny". Od roku 196 pr.n.l. uz bolo podriadene Rimanom.
Od tych cias prosperovalo a stalo sa hlavnym priemyselnym
a komercnym centrom severneho Talianska. Na konci prveho a
zaciatkom druheho storocia sa Milano stalo krestanskym mes-
tom a o storocie neskor tu bola zalozena dieceza s jej pr-
vym biskupom, ktory mal dolezitu ulohu v zivote mesta. Mi-
lano bolo tiez docasnym sidlom cisarov a zachovalo si vy-
sostne postavenie az do roku 404, kedy sa privilegia pre-
niesli do Ravenny. Pocas lombardskej nadvlady (568-774)
stratilo Milano vela zo svojej predoslej slavy. Az v polo-
vici 10. storocia sa podarilo cirkvi a bohatym obcanom za-
bezpecit jeho opatovny rozmach a politicku autoritu. Na
sklonku ll. a zaciatkom 12. storocia sa Milano stalo sved-
kom urputneho boja medzi risou a papezstvom, az do vydania
Zbierky zakonov slobodnych miest,ktora umoznila celit nega-
tivnym vplyvom cisara Frederika. V priebehu 13. az 15. sto-
rocia vladli mestu silne rodiny Visconti a Sforza. Od roku
l535 je jeho historia spata s nadvladou Spanielov, neskor
Rakusanov. Pocas nadvlady Napoleona sa Milano stalo hlavnym
mestom Talianskej republiky a v roku l805 aj Talianskeho
kralovstva. Po Napoleonovom pade Lombardiu opat ovladlo Ra-
kusko, ktore tu panovalo az do roku l859. Milancania sa od-
vahou, ktoru preukazali v konfrontacii s rakuskou armadou
pocas tzv. piatich dni (18.-23.3.l848) stali prikladom pre
Talianov. Vzbura bola sice potlacena, ale viedla k odhodla-
niu dosiahnut zjednotenie Talianska.
Historiu politicky nezavisleho Milana uzatvara rok
l859, odkedy je clenom narodneho spolocenstva Talianskej
republiky. Svojou politickou, nabozenskou a kulturnou his-
toriou, ale aj priemyselnym a komercnym rozmachom je dnes
dolezitym strediskom Talianska.
Universita degli Studi di Milano
Studijny pobyt na univerzite som absolvoval na dvoch
fakultach - Facolta di Agraria a Facolta di Medicina Vete-
rinaria.
Polnohospodarska fakulta sa stala integralnou castou
univerzity v roku l935, kedy sa odclenila od "Regio Insti-
tuto Superiore Agrario". Avsak jej povod sa datuje uz od
roku l871, kedy na zaklade poziadaviek lokalnych spolocno-
sti a milanskych obchodnikov zacala cinnost Scuola Superio-
re di Agricoltura, v ktorej videli pozitivny prinos v roz-
vijajucom sa polnohospodarstve Lombardie. Do roku l963 mala
fakulta len jeden studijny smer - Polnohospodarstvo. O rok
neskor ho rozsirila o Potravinarstvo a technologiu. Od sk.r.
l992-93 fakulta ponukla univerzite programy technickeho a
administrativneho manazmentu v polnohospodarstve ako aj v
technologii potravin. S poctom 2800 studentov - je najvac-
sou polnohospodarskou fakultou v Taliansku. Rocne tu konci
studium priblizne 250 studentov, posobi 46 profesorov, 65
docentov a 38 vyskumnych pracovnikov. Fakultna centralna
kniznica ma priblizne 70 tisic knih a 2582 periodik. Oba
studijne smery (corsi di laurea) trvaju pat rokov, pricom v
studijnom smere Polnohospodarstvo sa ziada absolvovanie 31
skusok a v Potravinarstve a technologii - 27.Ku skuske sa
vyzaduju prace zalozene na originalnom vyskume alebo pokuse.
Bakalarske studium (corsi di diploma) trva tri roky a
pozostava z 18 skusok. Polnohospodarska fakulta ma ustav a-
gronomie, pestovatelstva stromov, polnohospodarskej entomo-
logie, polnohospodarskych hydraulik, polnohospodarskeho in-
zinierstva, patologie rastlin, vseobecnej zootechniky, od-
delenia polnohospodarskej, potravinarskej a environmentalnej
ekonomie a politiky, fyziologie rastlin a polnohospodarskej
chemie, agro-alimentranych molekularnych vied, a potravina-
rstva a mikrobiologie.
Veterinarska fakulta bola zalozena v roku l791 pod
nazvom "Scuola veterinaria" so zameranim na liecenie koni a
podkuvacstvo, neskor i hovadzi dobytok a osipane. Historia
zaznamenava, ze v roku l805 Napoleon uplne zreformoval fa-
kultu a studium ustanovil na trojrocne so styrmi profesormi.
Pod rakuskou nadvladou bola skola opat reorganizovana - na
viedensky sposob. Umoznovala studium roznych odborov, napr.:
podkuvac, zverolekar koni, statny veterinarny uradnik a ve-
terinarny chirurg. Prve diplomy v oblasti veterinarnych vied
boli udelene az v roku l858. Od roku l860 sa skola stala
sucastou Ministerstva vzdelavania Talianskeho kralovstva s
udelovanim kvalifikacie "Doktor veterinarnej mediciny".
Scuola veterinaria sa stala fakultou v roku l932, ke-
dy bola vclenena do Milanskej univerzity. Prezidentsky dek-
ret v roku l969 modifikoval strukturu studia podla Europs-
keho spolocenstva na 5-rocne studium. Do zaverecnej skusky
musel student absolvovat 48 hlavnych predmetov a tri dopln-
kove, nevyhnutna bola aj 6-mesacna prax. Od akademickeho
roku l989-90 bolo prezidentskym dekretom rozdelene studium
veterinarnej mediciny na dvojrocny pripravny kurz, kde maju
studenti rovnake predmety, a nasledny - profesionalny kurz,
s vyberom piatich specializacii. Akademicku obec Fakulty
veterinarnej mediciny tvori 44 profesorov, 51 docentov a 44
vedeckych pracovnikov. Bakalarske studium na fakulte je za-
merane na Produkciu zvierat so specializaciu na technicku
pomoc a popularizaciu v zootechnike. Vo vyssom stupni stu-
dia fakulta ponuka dva studijne smery: Veterinarna medicina
(75 predmetov) a Produkcia zvierat (54 predmetov). Vo faku-
ltnej kniznici sa nachadza viac ako 32 tisic knih a 1360
casopisov.
Strukturu fakulty tvori institut vyzivy zvierat,
anatomie domacich zvierat, histologie a embryologie, ve-
terinarnej patologie a patologie vtakov, veterinarnej
chirurgie, porodnictva a gynekologie, farmakologie a
toxikologie, veterinarnej fyziologie a biochemie, kontroly
produktov zivocisneho povodu, infekcnych chorob, pravnej
mediciny a veterinarnej legislativy, mikrobiologie a
veterinarnej imunologie, vseobecnej veterinarnej patologie,
specialnej patologie a veterinarnej klinickej mediciny,
veterinarnej radiologie a zootechniky.
MVDr. Peter Massanyi,
katedra fyziologie a anatomie HZ
