Nasa vysoka skola uz niekolko rokov premyslene buduje
spolupracu so zahranicnymi vysokymi skolami. Jej cielom je
podporit plnenie zakladnych funkcii skoly - vzdelavanie a
vedecko-vyskumna cinnost. Kolegium rektora VSP na svojom
zasadani 20. februara hodnotilo uroven zahranicnych stykov
VSP za uplynuly rok. O kratku bilanciu sme poziadali prore-
ktora pre tuto oblast doc. Ing. Jozefa Ballu, CSc.:
- Zahranicne styky VSP sa aktivne rozvijali, ich rozsah
a frekvencia vsak boli limitovane financnymi moznostami
skoly. Pracovnici a studenti VSP vyuzivali tiez mimoskolske
zdroje financovania (TEMPUS, HESP, a pod.). Z celoskolskeho
hladiska je mimoriadne dolezite prepojenie skoly, fakult a
pracovnikov pomocou clenstva v roznych nevladnych medzina-
rodnych organizaciach. Za klucove povazujeme clenstvo v AUDEM
(Aliancia univerzit za demokraciu) a v IAU (Medzinarodna a-
sociacia univerzit).Okrem toho su fakulty a jednotlivi pra-
covnici clenmi roznych medzinarodnych, hlavne profesijnych
organizacii. Pokracovala tiez nasa spolupraca s UNESCO a FAO,
s ktorym sme v maji l994 organizacne zabezpecili konferenciu
"Polnohospodarska politika v oblasti transformacie v stred-
nej a vychodnej Europe".
Mohli by sme sa teraz na zahranicne styky pozriet
recou cisiel?
- V roku l994 sme do zahranicia vyslali 453 pracovnikov
a 174 studentov a doktorandov. Naopak, na skole sme prijali
320 pracovnikov skol a inych organizacii, 25 studentov a
doktorandov a 12 lektorov a hostujucich ucitelov zo zahra-
nicia. Nasi pracovnici a studenti vycestovali do 22 krajin
a k nam prisli hostia z 35 krajin sveta. Potesitelne je, ze
sa zintenzivnila ucast nasich pracovnikov na vedeckych po-
dujatiach v zahranici. Kladne sa prejavili projekty TEMPUS
a MTEE, ktorych realizacia tvori svojim objemom viac ako
polovicu celoskolskych mobilit.
Zahranicne projekty sa stali uz samozrejmou sucastou
prace. Pracovne kolektivy sa coraz viac zaujimaju o zapoje-
nie do tejto formy. Aka bola situacia v minulom roku?
- Zahranicne projekty mozeme rozdelit na projekty v
oblasti vzdelavania a projekty v oblasti vedecko-vyskumnej.
V oblasti vzdelavacich projektov to bolo sest projektov
TEMPUS. Zmluvu o medzinarodnej spolupraci v postgradualnom
vzdelavani s nami uzavrel EIPOS - Europsky institut pre
postgradualne vzdelavania v Drazdanoch. Na VSP vznikla jeho
pobocka. V minulom roku sa skoncil spolocny projekt MTEE,
ktory sme realizovali s Iowskou statnou univerzitou. V jeho
zaverecnom roku sa uskutocnila pracovna navsteva jedenastich
pracovnikov vedenia VSP na ISU so zameranim na riadiacu pra-
cu univerzity, pat ucitelov tu bolo na 10-dnovom a dvaja na
dvojmesacnom pobyte, zameranom na odbornu pripravu. Ako uz
viete, svoju cinnost rozbehli Institut ekonomickych studii
s Cornell University a Institut pre rozvoj obchodu a mana-
gementu s Univerzitou v Delaware.Dalsiu skupinu tvoria pro-
jekty financovane HESP - Open Society Found, projekt Know-How
Fund a The Baltic University Programme. Prostrednictvom za-
pojenia sa katedier do medzinarodnych projektov sa vytvori-
li predpoklady pre kvalifikovane porovnanie urovne vzdela-
vania na skole. Skusenosti ziskane v ramci projektov sme
vyuzili pri navrhu ucebnych osnov novych disciplin a pri
inovacii radu dalsich, na skole prednasanych disciplin. Ne-
zanedbatelne je tiez, ze tie pracoviska, ktore boli uspesne
v medzinarodnych projektoch sa z prostriedkov ziskanych zo
zahranicia mohli lepsie technicky vybavit a obohatit svoje
kniznice o zahranicnu odbornu literaturu. Zo zahranicnych
projektov v oblasti vedecko-vyskumnej by som chcel spomenut
Cost 8.16, zamerany na biologicku regulaciu burin v pestova-
nych plodinach a program Ochrany genofondu rastlin, ktory
sa rozvija v sucinnosti s viacerymi pracoviskami v USA, Ta-
liansku a Ceskej republike. Na VSP sme v minulom roku uspo-
riadali 13 vedeckych podujati so zahranicnou ucastou. Okrem
toho 141 pracovnikov skoly vycestovalo na sympozia, konfe-
rencie a seminare. Ekonomicky prinos medzinarodnych projek-
tov pre skolu predstavuje za rok l994 4 840 740,- Sk v mo-
bilitach a 3 266 200,- Sk vo vecnych investicnych a neinve-
sticnych prostriedkov.
Zatial sme hovorili len o pracovnikoch skoly, ale
do zahranicia vycestovalo aj 174 studentov a doktorandov...
- V sucasnosti viazu nasu skolu bilateralne zmluvy s
24 pracoviskami v jedenastich krajinach sveta. Vo viacerych
z nich je zakotvena i vymena studentov. Aj vlani absolvovali
viaceri nasi studenti ciastkove studia na univerzitach v
USA, Velkej Britanii a v Holandsku. Vyznamnu vychovnu funk-
ciu maju aj kratkodobe cesty studentov do zahranicia na ve-
decke podujatia a kurzy. Zahranicnu prax absolvovalo vlani
125 studentov v siedmich statoch. Na nasej alma mater stu-
dovalo v roku 1994 42 zahranicnych studentov. Ich pocet z
roka na rok klesa, jednym z dovodov je i znizenie poctu ku-
lturnych dohod medzi nasou republikou a inymi krajinami,
ktore k nam v minulosti studentov posielali v hojnom pocte.
Vela diskusii sa vzdy rozviri okolo financovania
zahranicnych stykov...
- Zahranicne styky su znacne limitovane financnymi
moznostami skoly. Vlani sa na ne z rozpoctu VSP cerpalo 416
247,- Sk, co predstavuje 13,5 perc. prostriedkov pouzitych
na zahranicne styky celkove za rok l994. Najviac mimoroz-
poctovych prostriedkov sa na ZS ziskalo z programu TEMPUS,
MTEE, HESP a vyclenenych grantov.
Aky je plan rozvoja zahranicnych stykov v tomto
roku?
- Aj v roku l995 chceme pre pracoviska skoly vytvarat
podmienky na zapajanie sa do projektov medzinarodnej spolu-
prace.Zaroven vsak chceme zvysit zodpovednost veducich pra-
covisk a projektov za pripravu zahranicnej cesty a jej efe-
ktivne vyuzitie. Budeme pokracovat v tvorbe databazy exper-
tov pre pracu v medzinarodnych organizaciach. Studentom bu-
deme poskytovat informacie a poradenske sluzby o moznostiach
zahranicnych pobytov a praxi. Pre zahranicnych studentov
pripravime informacno-propagacne materialy o moznostiach a
podmienkach studia na VSP. Doteraz uzatvorene bilateralne
zmluvy budeme priebezne aktualizovat tak, aby efektivne
sluzili potrebam jednotlivych pracovisk.
Dakujem za rozhovor.
M. Kocnerova
