e-poľnohospodár

V sucasnej dobe sa na nas trh dostava velke mnozstvo
zeleniny zo zahranicia. Castokrat sa v sirokej verejnosti
ozyvaju hlasy, ze tato zelenina, hoci pekneho vzhladu, je
chutovo na nizsej urovni a aj obsah cudzorodych latok nevy-
hovuje norme. Podla informacii z tlace, vo svete rastie od-
por konzumentov voci mnohym dovezenym odrodam rajcin i pap-
riky, ktore napriklad v Nemecku a v Anglicku odberatelia
casto vracaju vyrobcovi s poznamkou, ze ich jedinou prichu-
tou je prichut chemikalii...
Chutove vlastnosti zelenin mozeme lahko zhodnotit de-
gustaciou, avsak o obsahu cudzorodych latok sa mozeme vyja-
drit az po chemickych analyzach. O tejto problematike sme
sa zhovarali s Ing. J. Konom, CSc., z katedry zahradnictva
a agrometeorologie.

- Problematikou cudzorodych latok v zelenine sa na ka-
tedre zahradnictva a agrometeorologie zaoberame uz niekolko
rokov. Zo zaciatku sme sledovali obsah dusicnanov, postupne
sme presli na tazke kovy (Cd, Pb, Hg a ine).
Obsah dusicnanov v polnej zelenine sa da relativne dob-
re regulovat. Pri rychlenej zelenine je regulacia a znizo-
vanie obsahu dusicnanov uz problematickejsie. Ak budeme
chciet konzumovat rychlenu zeleninu v skorych jarnych me-
siacoch (februar, marec, april), tak ju budeme pravdepodob-
ne konzumovat aj s vyssim obsahom dusicnanov. Po preratani
sa vsak jedna o zanedbatelne mnozstva. Normy na obsah dusi-
cnanov v nasej krajine su jedny z najprisnejsich v Europe.
Pri zeleninach, ktore su urcene na spracovanie na detsku
vyzivu je potrebne ich zachovat, avsak pri ostatnych zele-
ninach by bolo vhodne pouvazovat o ich zmierneni.
Ovela zavaznejsou je vsak problematika kumulacie taz-
kych kovov v zelenine. K akym vysledkom ste pri vyskumoch
dospeli?
- Podla doterajsich vysledkov analyz, uskutocnovanych
na nasej katedre sme zistili, ze obsah kadmia a olova v ze-
lenine v niektorych pripadoch 6-8-nasobne prevysuje platnu
normu. Je vseobecne zname, ze potravinami prijate kadmium a
ortut sa hromadi najma v oblickach, peceni a inych organoch.
Naproti tomu olovo sa uklada najma v kostiach.
Do pody sa cudzorode latky dostavaju agrochemiou (na-
priklad v podach, kde sa pouzivaju priemyselne hnojiva je
obsah kadmia niekolkonasobne vyssi). Zdrojom kontaminacie
je napr. aj spalovanie uhlia, alebo roznych odpadov. Olovo
sa dostava do ovzdusia hlavne z vyfukovych plynov, ale aj z
priemyselnych emisii. Zdrojom kontaminacie potravin ortutou
moze byt morenie osiv. Najhorsia situacia je vsak v blizko-
sti zavodov, ktore spracuvaju, alebo vyrabaju ortut napr.
oblast Rudnian.
V ktorych lokalitach ste uskutocnovali pokusy?
- Na katedre zahradnictva a agrometeorologie sme sledo-
vali kumulaciu tazkych kovov v styroch modelovych plodinach:
mrkve, petrzlene, paprike a rajciakoch. Pokusy boli zalozene
na troch lokalitach. Na dvoch lokalitach, v blizkosti ktorych
sa nenachadzal ziadny zdroj znecistenia, sme nezistili zvy-
senu kumulaciu tazkych kovov ani na variantoch so zvysenymi
davkami fosforecnych hnojiv, ktore ako vieme obsahuju kadmium.
Jedna z lokalit sa nachadzala v blizkosti statnej ce-
sty II. kategorie, avsak ani tu nebol zisteny zvyseny obsah
olova. Mrkva pestovana na tychto polickach plne vyhovovala
poziadavkam na spracovanie na vyrobu detskej vyzivy.
Ovela horsia bola situacia na tretej lokalite v bliz-
kosti ktorej bol zdroj znecistenia emisiami. Spaluje sa tu
v teplarni nekvalitne hnede uhlie. Obsahy kadmia v plodoch
rajciakov a papriky prevysovali najvyssie pripustne mnozs-
tvo, ktore povoluje statna norma. Po aplikacii pripravku
Humex a bakterii z druhov Desulfovibrio desulfuricans, kto-
re su schopne navazovat siru na tazke kovy a vytvarat sir-
niky tazkych kovov, ktore su nerozpustne a nepristupne pre
rastliny, sa nam podarilo znizit obsah kadmia a olova v plo-
doch v niektorych pripadoch az o 30 percent.
V blizkosti vsetkych troch lokalit nebol zdroj zne-
cistenia ortutou, preto aj jej obsah v plodoch bol velmi
nizky, v niektorych pripadoch az nemeratelny.
Ake odporucania z tychto poznatkov vyplyvaju pre
pestovatelov?
- Z vysledkov nasich pokusov vyplyva, ze zelenina, ktora
sa pestuje na miestach, v blizkosti ktorych nie je zdroj
znecistenia, pri dodrziavani vsetkych agrotechnickych opat-
reni, by mala byt zdravotne nezavadna. Ak je obsah tazkych
kovov v zelenine zvyseny a blizi sa k limitnym hodnotam, a-
lebo ich mierne prevysuje, mozeme ho spravnou agrotechnikou,
upravou pH, aplikaciou regeneratorov pody vyrazne znizit.
Na lokalitach nachadzajucich sa v tesnej blizkosti
zdroja emisii (napr. Rudnany) zeleninu pestovat neodporuca-
me, pretoze aj po uprave pH a dodani regeneratorov pody sa
nam nepodarilo dopestovat zdravotne nezavadnu zeleninu.
Zaverom by som chcel povedat, ze zelenina dopestovana
u nas, hoci vzhladom nie tak lakava ako dovozova, ju kvalitou
daleko prevysuje.
Dakujem za informacie.

O. Sokova