Poznate to; su dni, kedy sa citite neisto a prenasle-
duju vas same neprijmene myslienky - parafrazujem slogan
jednej celkom znamej reklamy a mam na to padny dovod. Chmur-
ne myslienky, ktore ma v predposlednom rocniku studia coraz
intenzivnejsie prenasleduju, vznikaju pri zodpovedani si o-
tazky, ako budem o par rokov hodnotit svoj "studentsky zi-
vot".Ba co viac, predstavujem si, ako podobnu otazku kladiem
ovela sirsej "komunite" svojich kolegov a pokusam sa na za-
klade tohto imaginarneho "sociologickeho prieskumu" roz-
triedit ich do troch zjednodusenych kategorii.
Prvu, v mojej predstave pomerne pocetnu skupinu tak
tvoria studenti, ktori su so svojimi mimostudijnymi aktivi-
tami nadmieru spokojni. Vacsinu z nich totiz tvoria jedin-
ci, ktori nevynikaju velmi dobrym prospechom, profesionalny
pristup k praci uz vobec nie je prvoradnym objektom ich za-
ujmu a v spomienkach na vysokoskolske studium budu dozivot-
ne blahorecit najma krasnym "zlatym" casom a preflamovanym
nociam.
Kategoria druha je bezpochyby najpocetnejsia. Pozos-
tava najma z mladych ludi pochadzajucich z vidieka, ktori
si svoj odbor vybrali z cisto profesionalneho hladiska a je
potrebne poznamenat, ze z tejto skupiny vychadzaju odborne
najsposobilejsi a prospechovo najuspesnejsi absolventi.
Pri hodnoteni mimoskolskej cinnosti oboch skupin je najvy-
raznejsim rozdielom medzi oboma skupinami skutocnost, ze
studenti druhej skupiny nemaju takmer ziadne poziadavky na
"kulturne vyzitie". Snad len s vynimkou sportovych aktivit
ci obcasnych navstev kin. Drviva vacsina studentov polnoho-
spodarskych odborov pochadza z dedin ci obci s nevelkym
poctom obyvatelov. Takmer vsetci pocitaju s navratom do
svojich rodisk a s tym suvisiacim prezitim pokojneho rodin-
neho zivota a prace v polnohospodarskych podnikoch vo funk-
ciach agronomov, ekonomov ci mechanizatorov. Netreba pripo-
minat, ze prave oni su dolezitou sucastou nasej spolocnosti
a je predpoklad, ze ich vyznam bude prave v nasledujucich
rokoch narastat.
Vytvorit na skole atomsferu, ktora pozdvihne aj ich
uroven (nazvem ju "urovnou uvedomovania si sirsich suvis-
losti") je prave ulohou malopocetnej skupiny tretej: tych,
ktori sa snazia vidiet i "za roh". Predpokladam, ze korene
vacsiny studentov nasej skoly siahaju do rodin navysost
rolnickych, co je trieda, ktorej nazory na zivot sa znacne
lisia od tej, z ktorej pochadzaju napriklad studenti brati-
slavskych skol. Pasivita prvych dvoch skupin v organizovani
spolocenskych podujati "vyssieho rangu" a v spolcovani sa
do podobnych zaujmovych zdruzeni, je teda uplne pochopitelna.
Nasa skola ako jedna z mala (ak nie jedina) zrejme
dodnes nezaregistrovala ani jednu ziadost o povolenie na
vydavaniu samostatneho studentskeho casopisu. Aka je uroven
relacii internatneho rozhlasoveho studia SD Mladost (ak vo-
bec vysielaju)? Recitaciu clankov z dorasteneckych casopi-
sov zachranuju uz len zriedkave, pomerne kvalitne relacie o
hudbe. Kde je zdrava studentska revolta, ktora by prispela
k odstraneniu katastrofalneho stavu studovni na Mladosti?
(Lepkave stoly boli umyte az na konci semestra a stolicky
tam nie su uz par rokov.)
Vsetky pokojne, zlepsenie atmosfery prinasajuce zme-
ny musime iniciovat prave my, ktori si uvedomujeme ich ne-
smierny vyznam pre zmenu myslenia nas vsetkych. Vedomie
"sirsich suvislosti", ktore buducej vidieckej inteligencii
pomozeme ziskat, sa v konecnom dosledku prejavi mozno uz o
par rokov pri rozhodovani o dalsom smerovani nasej spoloc-
nosti. Kriteriom rozlisovania medzi nevzdelanymi a mudrymi
ludmi nie je titul pred menom, ale miera zodpovednosti za
zivot na Zemi. Zda sa, ze tento pocit paradoxne chyba prave
pomerne velkej casti studentov polnohospodarstva...
Radovan Kazda, IV. melio
