V dnoch 4. az 31. januara 1995 absolvovali doc. JUDr.
Anna Bandlerova, CSc. (katedra prava), Ing. Ludmila Nagyo-
va, CSc. (katedra manazmentu), PhDr. Ludmila Madarova (ka-
tedra jazykov) a Ing. Marianna Mrovcakova (katedra regiona-
lneho rozvoja) studijny pobyt na University of Delaware
(USA) v ramci projektu Institute of Business Development
and Management medzi University of Delaware a Vysokou sko-
lou polnohospodarskou v Nitre.
Cielom studijneho pobytu bolo oboznamit sa so studij-
nym programom jednotlivych kurzov gradualneho a postgradua-
lneho studia, studijnymi osnovami predmetov ekonomickeho a
humanitneho charakteru, pouzivanymi vyucovacimi metodami a
aktivizujucimi prvkami studentov pocas prednasok a skoleni,
organizaciou vyucovacej jednotky, so sposobom interaktivnej
komunikacie ucitel-student, sposobmi kontroly studia, stu-
dijnou literaturou podla jednotlivych predmetov a pod.
Pre splnenie stanoveneho ciela sme absolvovali
vybrane kurzy a konzultacie, navstevovali skolske vypoctove
centrum a vysokoskolsku kniznicu, kde je k dispozicii stu-
dentom a pedagogom viac ako milion publikacii, periodik a
casopisov. Zaujimavostou pre nas bolo, ze vypoctove cent-
rum a kniznica boli denne otvorene (aj v sobotu a v nedelu)
s v pracovne dni k dispozicii od 8,00-24,00 h. Nas studijny
pobyt bol orientovany na vyber takych predmetov, ktore su v
sulade s nasou profilaciou na Prevadzkovo-ekonomickej faku-
lte, ako aj v sulade s kurzami, ktore budu v ramci projektu
vyucovane na Vysokej skole polnohospodarskej v Nitre (o
projekte blizsie v buducom cisle). Okrem povinnosti vyply-
vajucich zo studijneho programu sme absolvovali cely rad
zaujimavych podujati.
Hned prvy vikend sme odcestovali na medzinarodnu vede-
cku konferenciu (ASSA) pod nazvom "Aplikovane socialne
vedy" do Washingtonu. Pretoze zaujem ucastnikov o konferen-
ciu bol velky, rokovania prebiehali v 27 sekciach v hoteloch
Omni Shoreham a Washington Hilton pocas troch dni. Nas zau-
jem vzbudili predovsetkym referaty a diskusie v tych sek-
ciach, kde bola prezentovana problematika tykajuca sa kra-
jin vychodnej a strednej Europy. Okrem ucasti na spominanej
konferencii sme si odniesli nezabudnutelne zazitky z hlav-
neho mesta USA, pretoze sa nam podarilo spolu s manzelkou
pana J. Eltericka (hlavneho koordinatora projektu) navsti-
vit prakticky vsetky vyznamne kulturne, historicke a poli-
ticke miesta a odniest si nezabudnutelne zazitky. Velmi
slavnostne na nas posobila prehliadka Bieleho domu, ktory
je otvoreny denne v dopoludnajsich hodinach pre siroku ve-
rejnost. Snad ani jedna z nas si nemyslela, ze raz v zivote
sa bude prechadzat miestnostou, kde americki prezidenti po-
skytuju rozhovory pre novinarov, ci priestormi, ktore su v
sucasnosti venovane J. Kennedyovej. Capitol - budova parla-
mentu sa majestatne vypina v centre hlavneho mesta a je za-
roven jeho dominantou. Nadherny pohlad na cely Washington
je z vrcholu Washingtonskeho monumentu, ktory je situovany
oproti Lincolnovmu pamatniku. Cestou do Bieleho domu sme
prechadzali pamatnikom vietnamskych veteranov, kde cierne
mramorove dosky su popisane menami ucastnikov, padlych vo
vietnamskej vojne. Snad s najvacsou hrdostou ukazujeme zna-
mym fotografie Narodneho cintorina, kde spolu s viac ako
160 tisic hrobmi, nasli posledne miesto odpocinku J.F. Ke-
nnedy, R.F. Kennedy a nedavno zosnula J. Kennedyova.
Ani napriek casovej tiesni sme neobisli vyznamne mu-
zea - Muzeum umenia, kde su umiestnene diela najvyznamnej-
sich europskych a americkych maliarov a socharov, Muzeum
kozmonautiky, kde sme mali moznost na niekolko minut sa
vzit do role kozmonautov a posadit sa priamo do kozmickej
lode a Narodne muzeum, kde na nas najviac zaposobili pries-
tory simulujuce zivot povodnych obyvatelov.
Vsetky ucastnicky pobytu sa zhodli na tom, ze je-
dnym z najkrajsich a najzaujimavejsich miest, ktore sme
navstivili, bola Philadelphia. Na jednej strane sa vypinaju
majestatne moderne vyskove budovy, kde maju svoje sidla
banky, vyznamne spolocnosti, podniky, firmy a agentury, na
druhej strane historicka cast mesta, ktora je spojena s
vyhlasenim nezavislosti Spojenych statov americkych a pris-
tav na rieke Delaware. Bolo uzasne dotknut sa zvona, ktory
oznamil ludom nezavislost, prechadzat miestnostami, kde
prebiehali vsetky dolezite rokovania a kde zaroven bola, aj
ked iba na kratke obdobie, Philadelphia vyhlasena za hlav-
ne mesto USA.
New York - mesto, o ktorom sme uz tolko poculi, cita-
li, resp. mali moznost spoznat ho z mnohych americkych fil-
mov, sme tiez osobne navstivili. Tentokrat nasim cielom ne-
bola len prehliadka slavneho Manhattanu, Ostrova slobody a
Sochy slobody, ale predovsetkym navsteva svetoznamej finan-
cnej burzy, komoditnej burzy a Centra svetoveho obchodu.
Prakticky nie je mozne popisat atmosferu, ktora tu, vo sve-
te biznisu vladne, pretoze clovek to musi zazit na vlastnej
kozi. Pri navsteve priestorov financnej ci komoditnej burzy
vam trva niekolko hodin, kym sa ako-tak zorientujete. Po
miestnostiach doslova beha mnozstvo predavajucich a zaroven
kupujucich brookerov a organizatorov, oblecenych do mo-
drych, cervenych, zelenych, ruzovych modernych sak, ktore
koresponduju s ich postavenim na burze. Vsade je plno kriku,
vravy a neporiadku. Pri predaji niektorych komodit mate do-
jem, ze uz dojde ku konfliktu a "rucnemu" vyrovnaniu si uc-
tov. Zatial vsak obrazovky neustale "ch�lia" nove a nove
informacie, zmeny cien a komodit, ktore laik takmer nepos-
trehne, lebo sa striedaju vo velmi kratkych casovych inter-
valoch. Nielen podla nasho posudenia, ale aj podla vyjadre-
nia organizatorov, mozu tuto cinnost vykonavat len ludia s
pevnymi nervami, rychlym usudkom a rozhodovanim, dokonalymi
kombinacnymi schopnostami, ktori su si vedomi, ze v priebe-
hu par sekun mozu byt nielen milionarom, ale i zobrakom.
V poslednych dnoch nasho pobytu na americkej pode sme
navstivili Baltimore, kde nasu pozornost uputal najma pris-
tav s mnozstvom vyletnych lodi a jacht a Narodne akvarium,
kde sa pocas niekolkych hodin stanete ucastnikmi podmorske-
ho zivota. Obdivovali sme farebnost koralov, pestrost drob-
nych rybiciek, morsku floru a faunu, ale najviac nas uputal
elegantny pohyb zralokov a delfinarium s hodinovou ukazkou
akrobacie a hier niekolkych delfinov.
Amerika - zem plna kontrastov. Toto zname hodnotenie
je skutocne pravdive. Ved kto by si pomyslel, ze v centre
pretechnizovaneho sveta najdete zit ludi, ktori sa vobec
nechcu prisposobit dnesnemu stylu zivota. Mozno ste o nich
uz poculi alebo citali. Ano, su to anglicky nazyvani "ami-
si". Ludia, ktori ziju takym sposobom, ako ich predkovia
pred viac ako dvesto rokmi. Aspon niekolko perliciek z ich
zivota - nesmu pouzivat ziadne vydobytky dnesnej doby -
elektricku energiu, nesmu vlastnit auto, nakupuju len cukor
a muku, vsetko ostatne si dorabaju sami, obliekaju sa do
ciernych siat, zenati muzi sa nesmu holit, jedinym doprav-
nym prostriedkom je koc tahany konmi, mozu sa sobasit len
medzi sebou, nemozu vyhladat sluzby lekara v nemocnici, de-
ti sa rodia len doma a pod. Kto porusi tieto normy, je z
ich komunity vyhosteny. Ziju bezne medzi obyvatelmi dedin.
Na uzemi Pennsylvanie, ktoru sme navstivili, je ich viac
ako tritisic.
Okrem navstevy "amis" fariem, sme cestou do Newarku
(nasho domova pocas mesacneho pobytu) navstivili farmu za-
meranu na hydroponicke pestovanie kvetov a zeleniny a farmu
zaoberajucu sa chovom ryb, ktore jej majitel expeduje pre-
dovsetkym do Kanady.
Ing. Ludmila Nagyova, CSc.
