e-poľnohospodár

Hodina so Smenou je pravidelnou rubrikou tohto mlade-
znickeho dennika. Prvu stredu v mesiaci venuju vzdy vysoko-
skolakom a ich problemom. A ta prvomarcova patrila Vysokej
skole polnohospodarskej. Tematika bola zaujimava - doktora-
ndi, postgraduanti, netradicne formy studia. Na besede s
redaktormi Smeny Kristinou Ottovou a Janom Chlupom sa zis-
la ozaj reprezentativna vzorka: rektor, prorektori, prode-
kani pre studium, hostujuci profesori, studenti projektov s
Cornellskou i Delawarskou univerzitou, postgraduanti i stu-
denti denneho studia. Ako sa vsak neskor z priebehu besedy
ukazalo, aj v tejto oblasti sa vsetko toci a vsetko je za-
visle od financii - ci uz ide o samotne postavenie postgra-
duantov a doktorandov, o vysku stipendii, moznost poziciek,
ci Damoklovho meca visiaceho nad dnesnymi i buducimi stu-
dentmi, ktorym je skolne. A preto sa najvytazenejsim muzom
besedy stal RNDr. Peter Magdolen, CSc., povereny vedenim
odboru koordinacie vyskumu a vedeckej vychovy Ministerstva
skolstva a vedy SR, ktory musel odpovedat na mnohe otazky
na telo. Podstatnu cast jeho odpovedi prinasame. Ak vas za-
ujima priebeh celej besedy, mozete si ju precitat v denniku
Smena z 1. marca na 6.-7. strane pod nazvom Doktorandi - oh-
rozeny druh.

* Ministerstvo skolstva uz davnejsie rokovalo s penaz-
nymi ustavmi o moznosti poskytovat studentske pozicky tak,
ako je tomu vo vyspelych krajinach. Doposial sa to pre ne-
zaujem penaznych ustavov nepodarilo. Podla mojich informa-
cii su nase banky stale este slabe na to, aby sa podujali
na takyto projekt. Vypisali sme tender, aby sa nasla banka
ochotna poskytovat studentom nizkourokove pozicky. Zatial
sa nenasiel nikto. Ide o to, ze pociatocny vklad banky by
bol okolo 500 milionov. Preto su pozicky vzdialenou buduc-
nostou. Na druhej strane treba povedat, ze do programoveho
vyhlasenia vlady je zakomponovane riesenie tejto otazky,
takze predpokladam, ze v roku 1997 by uz studentske pozic-
ky mohli byt realne. Tendencia v socialnej oblasti je totiz
taka, ze moze dojst k znizeniu institutu dietata na 18. rok
veku zo sucasneho 25. roku. Takze tym skor bude potrebne
vytvorit podmienky na to, aby studenti vobec mohli studo-
vat.
* System poziciek sa musi nanovo vypracovat. Budu do
nich zainteresovane i skoly a dobri studenti by mali byt
zvyhodneni. Problem vsak je s navratnostou, pre banky je
pridlha. Ako som uz spomenul, je to zakomponovane i do pro-
gramoveho vyhlasenia vlady. Navyse, v priebehu 1-2 rokov sa
prijme i zakon o neziskovych organizaciach, medzi ne budu
patrit i vysoke skoly. Takze ak sa zacne pocitat so zavede-
nim poplatkov za studium. A tie je mozne zaviest az potom,
ked sa rozbehne system poziciek. Rokovania na tuto temu po-
kracuju i na urovni bank. Nie je to jednoduche, ale opaku-
jem, musi sa to vyriesit.
* V roku 1991-92 mali postgraduanti stipendia 2300-
3200 korun, plus rad vyhod. Ich rodicia napr. mali ulavy na
dani, brali detske pridavky... Pritom stipendium bolo cis-
te, nezdanene, studenti mali zdravotne poistenie a ich po-
stavenie bolo take iste ako riadnych studentov. V roku
1993, ked doslo k transformacii socialneho, zdravotneho a
nemocenskeho zabezpecenia, novelizovali sa zakony a postup-
ne sa odburali vyhody doktorandskeho studia. Podla platnej
legislativy doktorandi, kedze uz raz ziskali akademicke
vzdelanie, prestali byt z hladiska poistenia pokladani za
studentov.
* Vsetko teraz stoji na novele vysokoskolskeho zako-
na, pretoze zakon ma najvacsiu pravnu silu. Problem sme
chceli riesit i pri novele o poskytovani stipendii. Vsetko
islo dobre az po medzirezortne pripomienkove konanie. Len-
ze zastupcovia inych rezortov to uplne zavrhli. Ich stano-
visko bolo asi taketo: Doktorandom davat stipendium? Pre-
co! Ved studuju pre seba. Mali by za to platit a nie dos-
tavat stipendium. Podla ineho nazoru su zas vysoke skoly
bohate, maju mimorozpoctove zdroje, tak preco doktorandom
nedaju vyssie stipendia...? Jedna pracovnicka ministerstva
financii dokonca so sebou priniesla cely balik papierov,
ktorymi dokumentovala, ake su univerzity bohate. A tym sa
diskusia skoncila. Takze opakujem, dnes je jedinou sancou
novela vysokoskolskeho zakona.
* Terajsia situacia studentov postgradualneho studia
je skutocne velmi tazka. Preto je nasim cielom urychlene
pripravit navrh novely vysokoskolskeho zakona, predlozit ju
vlade, legislativnej rade vlady, aby od 1. septembra nado-
budla ucinnost. V novele sa riesia vsetky otazky doktoran-
dov vratane financneho zabezpecenia. Snazime sa, aby sa do-
ktorandi dostali minimalne na uroven cerstvych absolventov
v rozpoctovych organizaciach. Z hladiska nemocenskeho,
zdravotneho poistenia, dochodkoveho zabezpecenia bude dok-
torand vystupovat ako zamestnanec a stipendium bude mat
charakter mzdy. Stipendia by mali byt v 8. tarifnej triede
a najmenej na 1. platovom stupni, po vykonani dizertacnej
skusky v 9. tarifnej triede a na 1. platovom stupni. Takze
v 3. rocniku by sa doktorand mal dostat platovo na uroven
odborneho asistenta. To je - myslim dost velka motivacia, i
ked samozrejme nie privelka. Dolezite vsak je, aby opodsta-
tnenost tejto upravy pochopili najma ine rezorty, predovse-
tkym ministerstvo prace a ministerstvo financii. Tu totiz
vobec nejde o luxus, ale treba zabezpecit generacnu obmenu
vysokoskolskych pedagogov. Dnes sa vekova krivka docentov a
profesorov blizi k sestdesiatke.
* Ak by sa zvysene stipendia mali zacat vyplacat od
1. septembra, vyziadalo by si to 11,2 miliona dotacii zo
statneho rozpoctu. Ak by sme ratali s vyskou stipendia v
priemere 3 tisic korun, potrebovali by sme 58 milionov.
Lenze uz teraz niektore vysoke skoly nemaju z rozpoctoveho
provizoria peniaze na februarove stipendia. Neprijemne to-
tiz je, ze tieto prostriedky su v baliku vydavkov na vedu a
techniku, ktore maju povahu vecnych neinvesticnych prost-
riedkov. Takze ak dochadza ku krateniu tychto prostriedkov,
nikto si neuvedomuje, ze ide o stipendia zivych ludi, kto-
rych nemozno vyhodit na ulicu. A nie je im ani z coho kra-
tit. Ziadame od ministerstva financii, aby prostriedky na
stipendia boli ucelovo viazane. Navyse, dolezite nie su iba
stipendia, ale i materialno-technologicke zabezpecenie stu-
dia. V prvom rade treba vytvorit podmienky na zabezpecenie
vedecko-vyskumnych projektov, pretoze ak na ne nie je, po-
tom sa doktorandi nemaju na com pripravovat na vedecku pra-
cu. V Ceskej republike napr. na kazdeho doktoranda davaju
este 50 tisic na materialovo-technicke zabezpecenie studia.
Keby sme mali aspon 10 tisic, bolo by dobre.