Rozvoj organickeho polnohospodarstva na Slovensku je
sucastou celosvetoveho trendu, usilujuceho o biologizaciu
polnohospodarskej vyroby, zlepsenie kvality potravin,ozdra-
venie a ochranu zivotneho prostredia. Priekopnikom tohto
progresivneho systemu hospodarenia u nas sa stala spolocnost
Natural-Alimentaria prijata v juni 1992 za riadneho clena
Medzinarodnej federacie hnuti organickeho polnohospodarstva
(IFOAM), ktora okrem ineho spolupracuje i s pedagogickymi a
vedecko-vyskumnymi instituciami pri zvysovani odbornej kva-
lifikacie polnohospodarov v orientacii na organicke polno-
hospodarstvo.
V sucasnom obdobi na polnohospodarskom vyskume, do kto-
reho su zapojene VURV - Piestany, VUEPP, VUZH v Bratislave,
participuju i pracoviska Agronomickej fakulty VSP v Nitre.
Riesia otazky urovne produktivnosti organickeho polnohospo-
darstva v porovnani s konvencnym, hodnotia i uroven nakla-
dovosti, rentability obidvoch systemov, kvalitu dopestova-
nej produkcie, hladaju moznosti biologickej ochrany poras-
tov, rozsirenim biodiverzity, zavadzania ekologickej infra-
struktury a posilnenia ekologickej stability vyrobneho uze-
mia.
Ziskane teoreticke poznatky a prakticke skusenosti by
sa mali stat vychodiskom pre vypracovanie dlhodobeho prog-
ramu rozvoja organickeho polnohospodarstva na Slovensku na
dalsie obdobie. V tejto suvislosti sme poziadali o informa-
cie doc. Ing. Lacko-Bartosovu, CSc., prodekanku AF, ktora
je zodpovednou riesitelkou ulohy Biologicka produktivita
vyrobneho uzemia v sustave integrovaneho a organickeho pol-
nohospodarstva.
* Pani prodekanka, mate zosumarizovane vysledky troj-
rocnych polnych pokusov, avsak zaroven uz bolo vyhodnotene
trojrocne obdobie uplatnovaqnia organickeho systemu polno-
hospodarstva v SR. Mozete len strucne charakterizovat si-
tuaciu v praxi?
- Zhodnotit ekonomicke ukazovatele konvencneho a orga-
nickeho systemu v 36 podnikoch SR, ktore tento system upla-
tnuju, bolo ulohou VUEPP v Nitre. Z porovnania ukazovatelov
za roky 1991-93 vyplyva, ze urody boli v ramci organickeho
systemu nizsie o 23-32 percent oproti urodam v konvencnom
systeme. Vyrobne naklady v prepocte na hektar boli vsak o
15-21 percent nizsie, na jednu tonu o 3-28 perc. nizsie u
organickeho polnohospodarstva (vylucenie priemyselnych hno-
jiv a chemickych pesticidov). V niektorych pripadoch (napr.
kukurica na zrno) boli naklady na 1 tonu vyssie v organic-
kom systeme (o 18 perc.). Kedze v prechodnom obdobi sa aj
produkcia z ploch organickeho polnohospodarstva realizovala
v cenovej hladine konvencnej produkcie, financne vynosy z
jedneho hektara organickeho systemu boli oproti konvencnemu
nizsie podla jednotlivych plodin o 22-32 perc., cize o 3100-
-5010 Sk/ha.
Porovnanie ukazovatelov nakladovosti a rentability
poukazuje, ze pri organickom systeme pestovania vylucenim
priemyselnych hnojiv a chemickych ochrannych prostriedkov
sa znizuju urody pestovanych plodin, pre ktore dosial nebo-
li vyssie realizacne ceny za jednotku produkcie a ktore bo-
lo potrebne kompenzovat subvenciami. Treba vsak pripomenut,
ze aj vo vacsine vyspelych krajin je organicke polnohospo-
darstvo subvencovane, pripadne inak podporovane statom.
Vyskumy potvrdzuju, ze u psenice, raze a kukurice sa
so zvysovanim poctu rokov organickeho pestovania plodin
zvysuju urody a po desiatich rokoch sa stabilizuju na u-
rovni 85-90 perc. z urod pri konvencnom pestovani obilnin.
Pri skorych zemiakoch je uroda nizsia v priemere o 30 perc.,
u neskorych 37 perc., ale aj tu stvrtina najlepsich organic-
kych podnikov ma urody vyssie ako v podnikoch s konvencnou
vyrobou.
Organicke produkty a potraviny maju svoju cenu, ktora
je priblizne o 15-20 percent vyssia, ako vyrobky dopestova-
ne konvencnym sposobom. V snahe dosiahnut spravnu cenu tre-
ba aj tieto produkty vyrabat ucinnejsie a efektivnejsie.Su-
casne chapanie efektivnosti polnohospodarskeho systemu je
zalozene cisto na vstupe a vystupe materialov ci energie s
cielom dosiahnut maximalne vysledky. Ekonomicky sa nezhodu-
ju kvalitativne parametre vyrobneho (zivotneho) prostredia
vstupujuceho a vystupujuceho z produkcneho cyklu.
Principy organickeho polnohospodarstva sa u nas este
nedostali plne do povedomia vyrobcov ani spotrebitelov.Pre-
to vzdelavanie, osveta (nakupcov, spracovatelov, distribu-
torov, obchodnikov) mozu zohrat vyznamnu ulohu a stat sa tym
najucinnejsim marketingovym nastrojom, pretoze organicke
potraviny maju svoju filozofiu, ktoru treba predovsetkym
poznat a potom sa s nou stotoznit.
Dalsi rozvoj organickeho polnohospodarstva bude vyza-
dovat vybudovanie poradenskeho systemu, demonstracnych cen-
tier, skvalitnenie kontrolneho systemu, zavedenie legisla-
tivy, ktora vytvori jednotne podmienky pre vsetky podnika-
telske subjekty. Na zmiernenie ekonomickych dopadov, najma
v oblastiach ochrany prirody a vodnych zdrojov, by bolo
vhodne zaviest priame ci nepriame subvencie, prip. formou
fakultativnych dotacii podporit hospodarenie v krajine,kto-
re zabranuje vstupu cudzorodych latok do potravinoveho re-
tazca, uchovava zivotne prostredie pre dalsie generacie a
priaznivo posobi na nase zdravie.
Za informacie podakovala O. Sokova
