V 10. cisle Polnohospodara sme pod titulkom Klimatic-
ke zmeny a polnohospodarstvo - medzinarodne, publikovali
rozhovor s profesorom Spanikom o americkom projekte Country
Study, na ktorom participuje i katedra zahradnictva a agro-
meteorologie AF. Sucastou aktivit tohto rozsiahleho medzi-
narodneho projektu bolo i skolenie na Havajskych ostrovoch,
zamerane na vyuzivanie softwaru v modelovani produkcnych
procesov a ich zmien. Zucastnilo sa ho viac ako sto frekve-
ntantov z 26 statov sveta, vratane ucastnikov zo Slovenska.
Medzi nimi bol aj RNDr. Bernard Siska, pracovnik KZaA, kto-
reho sme poziadali o blizsie informacie z tohto podujatia.
Domnievame sa, ze su zaujimave nielen z odborneho hladiska,
ale aj pohladom na exoticke a atraktivne prostredie, v kto-
rom sa uskutocnilo.Verime, ze zaznam rozhovoru zaujme i vas.
Country Study
- Program spominaneho skolenie, ktoreho som sa zucastnil v
dnoch 30.1.-10.2. t.r., mal sest sekcii. Jedna z nich sa o-
rientovala na vyhodnotenie zmenenych klimatickych pomerov a
ich dopadov na polnohospodarstvo, ako aj predpokladanych
adaptacnych opatreni, ktore by tieto zmeny zmiernili,ci do-
konca vyuzili. Osobne sa touto problematikou zaoberam uz
dlhsie. K tomuto projektu som sa dostal prostrednictvom
riesenia Narodneho klimatickeho programu SR, do ktoreho je
zapojena i nasa katedra. Nezavisle na spominanom americkom
projekte, sme uz davnejsie vyhodnocovali zmeny klimy, konk-
retne rast teplot a pokles uhrnu zrazok. V oktobri minuleho
roka sme dostali ponuku zapojit sa do programu
Country Study. Kedze suvisela priamo s nasim vyskumom v ra-
mci Narodneho klimatickeho programu, samozrejme, ze sme tu-
to moznost vyuzili.
Pripomeniem, ze vlada USA na medzinarodny program Country
Study vyclenila priblizne 30 milionov dolarov, z ktorych su
hradene vsetky aktivity vratane konferencii, sympozii, sko-
leni a publikacnej cinnosti. Pocas dvanastich dni sme pra-
covali s americkym softwarom, na ktorom sme modelovali si-
tuacie podla dodanych scenarov a robili odhady pre konkretne
podmienky s prognozou dvojnasobnej koncentracie oxidu uhli-
citeho v porovnani s urovnou konca 80-tych rokov. Takyto
stav sa ocakava vseobecne asi v rokoch 2060-2065. Mozno sa
niekomu zda, ze to je daleka buducnost, ale napriklad ak chce-
me klimatickej zmene ucinne odolavat v oblasti lesnictva, je
potrebne prijat opatrenia uz dnes,ked lesy, produkujuce dre-
vnu hmotu, v spominanom obdobi vysadzame. Dalsim dosledkom
rastu CO2 je, ze v priebehu 50 rokov by sa hladina oceanov
mohla zdvihnut az o jeden meter, co v primorskych a ostrov-
nych krajinach znamena zatopenie jedinej urodnej pody, kto-
rou disponuju. Tento aspekt bol preto pre mnohych ucastnikov
najdolezitejsi. V suvislosti s oteplenim sa vsak neocakavaju
len negativne dosledky; narast teplot v oblasti severu USA,
Kanady ci Ruska by mohol priniest i priaznive dopady, nap-
riklad v produkcii vacsieho mnozstva potravin v tychto kra-
jinach. Z hladiska nasich podmienok mozeme hovorit o adap-
tacnych opatreniach zmenou rajonizacie, pouzitim novych od-
rod ci druhov. Problem vsak spociva v tom, ze vyssie polo-
zene oblasti nemaju tak vhodne pody na pestovanie napriklad
ozimnej psenice a pod., a neda sa ratat s tym, ze vyrubeme
lesy, ktore su okrem ineho ucinnym "zachytavacom" a sklado-
vatelom CO2. Preto sa vseobecne ocakava pokles produkcie
potravin.
Pocas prednasok i seminarov, tvoriacich sucast skole-
nia, odzneli i prognozy, podla ktorych by mohla produkcia
potravin na uzemi Ruska vzrast az o 60 percent (ak by uroven
polnohospodarstva dosiahla uroven vyspelych krajin zapadnej
Europy), ale i opacne - pokles produkcie potravin o 30 per-
cent (za predpokladu, ze by sa vlada spravala k polnohospo-
darstvu ako doteraz). Ak by sa tento katastroficky scenar
vyplnil, da sa predpokladat, ze v roku 2060 (ak bude popu-
lacny rast pokracovat) vypukne v mnohych oblastiach sveta
hlad.
Spomeniem este zameranie dalsich nadvaznych elementov
Country Study programu, ktore su orientovane na otazky in-
ventarizacie plynov, sposobujucich sklenikovy efekt a nas-
ledne hladanie opatreni, ktore by tento problem riesili, a-
ko aj na publikacnu cinnost, do ktorej sme zapojeni i my.
Som rad, ze modelovanie situacie vychadzajuce z nasich
podmienok, budeme moct na katedre realizovat prostrednictvom
softwaru, ktory nam americka strana poskytla bezplatne.Pre-
dpokladame, ze sa do neho zapoji i Vyskumny ustav rastlin-
nej vyroby. Zaverecne vysledky by sme mali mat k dispozicii
pravdepodobne v marci buduceho roka. Je to kratky termin,
vzhladom na to,ze budeme musiet spracovat napriklad 30-roc-
ne rady dennych udajov, dotykajucich sa klimy, subezne bu-
deme musiet cely model nastavit pre viac lokalit na Sloven-
sku a rovnako i viacero plodin. Vznika tu teda moznost spo-
luprace s mimoskolskymi pracoviskami, ktore maju k tejto
problamatike blizko.
Perla Polynezie
Vzhladom na narocnost programu sme vela casu na oddy-
chovanie nemali. Napriek tomu je zjavne, najma z toho, co
som videl na Havajskej univerzite (kde sa skolenie organi-
zovalo), ze do skolstva v Amerike sa stale vela investuje a
nezda sa, ze by americke skolstvo trpelo nejakou recesiou.
Havajska univerzita je blizko Waikiki, vychodne od Honolulu.
Ma vela novych pavilonov, vyborne vybavene kniznice, spic-
kovu vypoctovu techniku. Osobne ma sokovalo, ze ponuka sof-
twaru a vypoctovej techniky v obchodoch univerzitnych cen-
tier je obrovska a mimoriadne lacna. Ponukaju najkvalitne-
jsie pocitace americkej vyroby o polovicu lacnejsie (pre
studentov univerzity) v porovnani s cenami u nas.
Havajske ostrovy su skutocne krasne. Traduje sa, ze
su perlou Polynezie. Treba vsak povedat, ze su aj neuveri-
telnym sposobom znicene.Priblizne polovica endemickych dru-
hov, ktora na ostrovoch niekedy zila, napriklad vtakov, je
dnes vyhubena. Rovnako zmizlo i mnozstvo povodnych rast-
lin. Napokon to viedlo k efektu, ze tam,kde sa nachadza ku-
sok lesa (a nemusi byt ani povodny), je uz narodny park.
Havajcania sa brania, aby ich flora a fauna nebola obohaco-
vana cudzimi vplyvmi. Robia prisne kontroly, zistuju,ci ne-
nesiete nejake biologicke zive materialy, bakterialne kul-
tury, rastliny, zivocichov.
Priroda je naozaj velmi pekna, stale zelena. Ked som
sa pripravoval na cestu, cital som, ze na Havajskych ostro-
voch su miesta, kde napadne az 10 tisic mm zrazok za rok a
preto ma prekvapilo, ze sme pocas pobytu nezazili ziadny
poriadny lejak. Zazili sme tu vsak teplotny rekord, co sa
tyka minima. Po prepocitani z Fahrenheitov sme zistili, ze
jeden den poklesla telota nadranom az na 12 stupnov. Norma-
lne vsak bola v noci okolo 18 a cez den vystupila na 27-28
stupnov Celsia. V tom obdobi bola teplota mora az 24 stup-
nov a bolo priaznive surfove obdobie, pretoze zo severu fu-
kal vietor a vytvaral krasne velke vlny. Hovori sa tiez, ze
Havajske ostrovy su ostrovmi vecnej jari. Vplyv oceanu po-
sobi mimoriadne stabilizujuco a teplota je preto stale vy-
rovnana.
Na Havajskych ostrovoch sa pestuju v podstate dve plo-
diny: ananasy a cukrova trstina. Havajske ostrovy su najva-
csim exporterom ananasov na svete a maju vraj i najvyssie
vynosy cukrovej trstiny na svete. Sposobuje to velmi lahka
sopecna poda. Ostrovy su velmi mlade, sopecneho povodu a
ten najvacsi ma iba asi pol miliona rokov, co je z geologi-
ckeho hladiska velmi malo. Poda je urodna a ma velmi
dobru strukturu. Je plna vzduchu, zivin, lahko sa rozpada,
kedze je tu dostatok zrazok domorodci nemaju ziadny
problem s hnojenim. Napriek vhodnym podmienkam sa era pes-
tovania cukrovej trstiny konci. Cena cukru je totiz na sve-
tovych trhoch taka nizka, ze sa to neoplati. Orientuju
sa teda na pestovanie a vyvoz ananasov, pricom sa nezapo-
dievaju ziadnymi osevnymi postupmi. Plati zasada, ze dole-
zita je struktura pody a nie vyziva. Mimochodom, na Havaj-
skych ostrovoch stoja ananasy asi tolko, co zemiaky.
Pocas pobytu sme byvali v starsom hoteli a strava bola
nielen vyborna, ale v porovnani so zapadnou Europou aj lacna.
Napriklad poriadny obed stal 6-8 dolarov. Vecere boli sice
drahsie, ale preto, ze boli pouzite obrovske mnozstva
surovin a povedal by som, ze pre nepripraveneho Europana,
stravujuceho sa v zavodnych jedalnach, to boli skoro
skoro nezvladnutelne mnozstva.
Dnesne Havajske ostrovy uz celkom pripominaju Ameriku. Su
zamerikanizovane natolko, ze to cloveka chvilami az sokuje.
Okrem miest tu niet takmer dedin - teda aspon na ostrove
Oahu, ktory je najviac osidleny a najcivilizovanejsi. Boli
sme aj na Velkom ostrove pozriet si svetovo preslavene ob-
servatorium na Mauna Loa vysokej 4100 metrov, kde sa vraj
z casu na cas da aj lyzovat. Na hlavnom ostrove, ktory po-
zostava z troch sopiek a kde je 80 percent uzemia pokryteho
lavovymi poliami, je krajina vyslovene zvlastna. Efekty pri-
rody Havajskych ostrovov boli vyuzite vo viacerych filmoch,
napriklad pri nakrucani Spielbergovho Jurskeho parku. Nad-
herny pohlad je na pohoria, z ktorych z vysky niekolko sto
metrov padaju vysoke vodopady.Ostrovy su i klimaticky velmi
roznorode. Velky ostrov je napriklad v nizkych naveternych
polohach pri mori vylozene tropicky, zatial co na zaveter-
nej strane ostrova su takmer puste. Ostrov Oahu skor pripo-
mina vlhke subtropy.
Dovolenku by som tam prirodzene stravil rad, ale zit
by som tam nechcel. Nazor, ze Amerika trpi nedostatkom kul-
turnych tradicii, sa mi zda pravdivy. I ked som tam pobudol
necele dva tyzdne, chvilami sa mi zdalo, ze tam panuje
neuveritelny chaos. Napriklad elektricke vedenie nie je pod
zemou, ale na asi 25 metrov vysokych "odtatych" stromoch -
stlpoch, a ked som chcel odfotit nejaku budovu, nevedel som
najst vhodnu poziciu, pretoze vsade strasili nejake kable a
droty. Je zname, ze Havajske ostrovy neboli vzdy sucastou
Spojenych statov, kedysi boli samostatne. Pamiatkou je nie-
kolko budov miestnych kralov. Dnes tu napriklad uvidite v
palaci havajskej princeznej predavat hamburgery, co mi pri-
padalo velmi zvlastne. Povodne budovy, ktore boli postavene
kedysi zaciatkom storocia su priam utopene v mrakodrapoch.
Honolulu sa v podstate nicim nelisi od Chicaga, Los Angeles
alebo Detroitu. Je tam nejaky ten down town, kde je mnozstvo
obrovskych mrakodrapov a potom na svahoch nejaka vilova stvrt,
kde byvaju ti, co na to maju. Ceny byvania vsak neboli na
americke pomery az tak drahe, ked to porovnam napriklad s
cenami domov u nas na Zobore...
Stihlost sa "nenosi"
Havajcanky - Polynezanky su vacsinou tlste, ale domo-
rodcom sa to paci, pretoze stihle zeny sa tu "nenosia". I
ked mlada generacia si uz hlada skor filmove vzory,ako tra-
dicne kulturne. Prekvapila ma tiez invazia japonskych turi-
stov a chvilami som sa citil ako v Japonsku. Ich oblubene
svadobne pobyty su prave tu, na Havajskych ostrovoch. Okrem
toho 20 percent tunajsich obyvatelov tvoria Japonci. Havaj-
ske ostrovy maju priblizne jeden milion obyvatelov. Maju vsak
tri dialnice, v kazdom smere styri prudy, uplne natrieskane,
plne aut. To je dovod, aby zacali so stavbou stvrtej. Necudo,
ved v bazaroch predavali auta vacsinou za dvesto dolarov i me-
nej. (Na porovnanie, tolko stoji napriklad jedna noc v luxu-
snom hoteli.)
Vratim sa este k programu skolenia Country Study. Ked-
ze, ako som spominal, bolo spojene s diskusiami v kazdej
sekcii, aj my sme prezentovali poziciu vstupnych udajov,
ktore mozeme pouzit pri realizacii nasej ulohy. Strucne sme
informovali o nasej krajine, polnohospodarstve i pracovisku,
na ktorom posobime. Mal som so sebou i propagacne materialy,
ktore sice nesuviseli priamo s polnohospodarstvom, no boli
o Slovensku (zial, iba v nemcine). O nasej vysokej skole som
mal prospekty aj v anglictine. Vseobecne znamy je fakt, ze
Americania vacsinou nemaju velku predstavu o tom, co sa de-
je mimo Ameriky. Preto kazdy hovoril o svoje krajine, kde sa
nachadza, aku ma rozlohu atd. Napokon, ked vznikla sanca u-
pozornit na Slovensko, preco ju nevyuzit..?
Sucastou Country Study je cela seria regionalnych i
celosvetovych konferencii a verim, ze sa ich budeme aj my
s nasimi vysledkami zucastnovat. Najblizsia sa uskutocni v
Sankt Peterburgu (v juni) a v Prahe (v septembri).
Zaznamenala: O. Sokova
