Nadtitulok z nasho clanku by mohol siganlizovat, ze
budeme hovorit o USA, ale tentoraz tomu tak nie je. Aj v
Europe je krajina, ktorej vysoka zivotna uroven a medzina-
rodne postavenie su synonymom prosperity. Je to Svajciars-
ko, ktore sa na devat mesiacov stalo druhym domovom Ing.
Jana Vavraca z katedry ochrany rastlin. Staz v ramci pro-
jektu "Okamzita pomoc pre vychodoeuropske krajiny" travil
na ETH v Zurichu. Konkretne pracoval na ulohe Perspektivy
biologickej ochrany rastlin a potencionalna aplikacia metod
a rizika, ktore v sebe zah�naju. Projekt nam priblizi v bu-
ducom cisle. Dnes sa s vami podeli o dojmy z krajiny hel-
vetskeho kriza, ktora je znama nadhernou prirodou, pohosti-
nostou, obrovskou mierou tolerancie, demokracie a znasanli-
vosti. Je malou ukazkou toho, ako by to v "europskom dome"
mohlo pri troche snahy vyzerat.
Skromnost a pracovitost
Je vseobecne znamou skutocnost, ze Svajciarsko sa de-
li na 2O kantonov a 6 podkantonov.Najviac je kantonov s ne-
mecky hovoriacim obyvatelstvom, potom s francuzsky, talian-
sky a retoromansky. Na malom uzemi sa stretavaju rozne kul-
tury a rozne jazyky. O stupni demokracie a narodnostnej
znasanlivosti svedci aj skutocnost, ze hoci retoromansky
hovori len jedno percento obyvatelstva, je tento jazyk spo-
lu s nemcinou, francuzstinou a taliancinou uradnym jazykom.
Mozno povedat, ze obyvatelia Svajciarska sa neodlisuju len
jazykom, ale aj mentalitou. Kym vychodne, nemecke kantony
su rychle, dynamicke, francuzske su pomalejsie, pohodlnej-
sie, talianske zas temperamentnejsie. Hoci su taketo velke
rozdiely, komplexne im to vyhovuje a v suziti mozu byt vzo-
rom. Je to asi dane aj tym, ze nemaju ekonomicke problemy.
Kedysi boli chudobnou krajinou, az po I. a II. svetovej vo-
jne svojou neutralitou pritiahli zahranicny kapital a prie-
mysel a stali sa gigantom. Vedeli vsak aj sustredovat mud-
rych ludi a vytvarat im pre pracu vhodne podmienky. Naprik-
lad na federalnej polytechnike na ETH v Zurichu takmer niet
katedry, ktora by sa nemohla pochvalit nejakym nositelom
Nobelovej ceny. Sustreduju mozgy, podobne ako v USA a vyt-
varaju im vyborne existencne, financne a technicke podmien-
ky, ake si nemozu dovolit ani Americania. Na ETH je naprik-
lad centrum, ktore ma dopredu monitorovat hromadenie CO2.
Jedno taketo pracovisko je v Arizone v USA, druhe sa buduje
na Novom Zelande a tretie - europske je v Zurichu. Navrho-
vali a dizajnovali ho po materialnej a technickej stranke
Americania, ale peniaze na to zhromazdili Svajciari a sa-
motni navrhovatelia priznali, ze by si take velkolepe vyba-
venie nemohli dovolit. Vedia teda ludi motivovat i zapla-
tit. Nie vsak len spicky. Svajciari vo vseobecnosti su vel-
mi skromni a pracoviti. Za kazdym zarobenym frankom sa
skryva kus driny, kus perfektne vykonanej prace. Maju to
asi v genoch, su to ludia, ktori vsetko, co dosiahli, dosi-
ahli svojou pracou. Preto aj pre mnohych emigrantov je
Svajciarsko vytuzenou metou, ale o nich este bude rec. Te-
raz niekolko slov o demokracii. Kazdy kanton ma v parlamen-
te jeden hlas, nezalezi na velkosti kantonu. Svajciarska
preciznost sa prejavuje aj v tom, ze vsetko dokonale prip-
ravuju. Ku kazdemu novemu zakonu maju okruhly stol, vsetko
do detailov preberaju a nakoniec daju narodu moznost vyslo-
vit sa v referende. Svajciarsko je asi krajina, kde maju
najaviac referend na svete. Caste referenda, to je priama
demokracia. Tak sa napriklad vyjadrovali k vstupu do EU.
Francuzske kantony by pod vplyvom Francuzska radi vstupili,
spolu s nimi i talianske kantony. Nemecke su rezervovanej-
sie, boja sa spolcovania, boja sa natlaku vacsich a mocnej-
sich, maju este v cerstvej pamati svoju historiu. A stale
to nie je koniec, demokracia sa tu dalej vyvija a zdokona-
luje.
Utecenci a drogy
Aby sme si vsak nemysleli, ze Svajciari nemaju prob-
lemy. Tym prvym su cudzinci. Uz dnes tvoria asi desat per-
cent obyvatelstva, co je v prepocte na obyvatelov najviac
cudzincov v Europe. Pochadzaju najma z vychodoazijskych ale
aj stredoeuropskych krajin. Teraz im uz utecenci zacinaju
prerastat cez hlavu a robia im starosti. V referende roz-
hodli, ze kazdeho piateho emigranta zo Sri Lanky budu musi-
et posielat domov. Proti vyhosteniu sa brani najma komercna
sfera - obchodnici, hotelieri, pretoze cudzinci pracuju
kvalitne a za minimalne mzdy. Pravidla na ziskanie obcians-
tva su vsak velmi tvrde, zo stovky sa to podari 8-10 ludom.
Svajciari maju na utecencov dobry "distribucny" system. Ne-
dovoluju im koncentrovat sa vo vacsich mestach a kantonalne
urady utecencov rozmiestnuju do vsetkych casti krajiny. Tak
mozno aj v najmensich dedinkach stretnut ludi tych najroz-
nejsich ras a narodnosti. Mozu teda v ich krajine zit, ale
musia pracovat tam, kde ich hospodarstvo potrebuje. A tvrdo
to kontroluju. Policia casto robi razie,chce mat imigrantov
pod kontrolou.
Druhym problemom, s ktorym sa vsak vysporaduvaju ove-
la tazsie, su drogy. V kazdom kantone platia pre uzivanie
a distribuciu drog ine pravidla. V kantone Lausanne, kde su
v suvislosti s drogami velmi restriktivne zakony, nemaju
s nimi takmer ziadne problemy. Ak u niekoho najdu drogy,
caka ho tvrdy restrikcny postih, nezriedka i niekolko dni
vazenia. Naproti tomu Zurich dnes splaca dlh svojej benevo-
lencii. Problem s drogami tu v poslednych rokoch nadobudol
take rozmery, ze ho musi riesit federalna vlada v Berne. K
otazkam drogovej politiky mali mnozstvo zasadani, referend
a momentalne sa snazia kopirovat projekt z Anglicka - pre
narkomanov stavaju utulky, v lekarnach dostanu drogy zadarmo
alebo za velmi nizky poplatok a mozu si ich v hygienickych
podmienkach aj pichat. Chcu tak odburat priekupnikov drog,
poulicny predaj.
Raj turistov
V tejto krajine su hory siahajuce do vysky 4400 met-
rov, je tu problizne 1600 jazier, na severe su ladovce, na
juhu rastu palmy. Priroda je taka rozmanita, je tu tolko
prekrasnych zakuti, ze Svajciari sami hovoria, ze clovek,
ktory by chcel ich krajinu dokonale spoznat, by musel zit
aspon dvakrat tak dlho, aby sa mu to podarilo. Presne tak,
ako ludia, su rozmanite aj mesta. Podla mna je najkrajsim
mestom Svajciarska Lausanne. Rozklada sa na pahorkoch, po-
dobne ako San Francisco. Je to principialne mesto dominant-
neho francuzskeho kantonu "VAUD" a na zivote mesta to vid-
no. Za sidlo si ho vybral Medzinarodny olympijsky vybor, je
tu olympijske muzeum. Obdivuhodny je univerzitny komplex,
kde je vsetko potrebne, pre kulturno-spolocenske vyzitie
studentov. Nedaleko Lausanne je mestecko Vevey, ktore si na
zivot a pracu vybral Charles Chaplin. Zeneva je mestom med-
zinarodnych organizacii. Nadherne prostredie pri Zenevskom
jazere je lakave, ziju tam vacsinou diplomati a Zeneva je
popri Zurichu jednym z najdrahsich miest. V Berne su insti-
tucie, ktore idu ruka v ruke s reprezentaciou konfederacie.
Je tu sidlo vlady, parlamentu, velvyslanectiev. Priemysel
je sustredny v Bazileji. Je to centrum chemie, ktora je
najvacsim prinosom do statnej pokladne. Staci spomenut kon-
cern CIBA-GEIGY, po nom nasleduju sladke kralovstva Nestle
a Suchard (so sidlom v kantonoch Vaud a Neuchatel), az po-
tom su to prijmy z bank. Zurich je centrom komercneho zivo-
ta, je zaujimavy tiez historicky, moze sa pysit jednym
z najvacsich orlojov v Europe, udajne vacsim ako je londyn-
sky Big Ben. Mozno ho tiez nazvat mestom obchodnikov. Zivot
je tu velmi nakladny a uponahlany a ja by som mu dal i
nalepku najspinavsieho mesta. Tu svajciarska povest o cis-
tote a poriadkumilovnosti utrpela riadnu ujmu. Centrom tu-
rizmu je taliansky kanton Ticino a mesta Lugano, Bellinzona
a Locarno. Je tu nadherne, nad vami sa vypinaju stvortisi-
cove vrchy a dole je slnecno, teplo, rastu tu palmy, teplo-
milne plodiny, je tu stredomorska klima. Mohol by som spo-
menut este mnoho miest. Luzern s unikatnym mostom, St. Gal-
len, Neuchatel, alpske strediska Crans Montana, Sion, St.
Moritz, Davos a mnohe dalsie. Je to jednoducho krajina,
v ktorej najdete miesta na spoznavanie, odpocinok, sport
i na studium. Staci si vybrat.
Zaznamenala: M. Kocnerova
