V Piestanoch sa 21.- 22. aprila konal druhy zjazd Od-
boroveho zvazu skolstva a vedy na Slovensku. Zucastnilo sa
ho 346 delegatov, zastupujucich 145 tisicovu clensku zak-
ladnu. Za odborovu organizaciu VSP sa zjazdu zucastnili
predsednicka FO OZ na MF RNDr. Zuzana Hlavacova, CSc.,
predseda FO OZ na PEF Ing. Roland Baranovic a predsednicka
Rady OOZ PSaV na VSP doc. RNDr. Anna Kubova, CSc. , ktoru
sme poziadali o informacie:
- Zjazd ako najvyssi organ OZ PSaV prijal na najbliz-
sie stvorrocne obdobie zakladne dokumenty (rokovaci poria-
dok, stanovy, smernice pre hospodarenie), schvalil progra-
move ciele a spravu o cinnosti za obdobie 1991-95. V taj-
nych volbach zvolil predsedu a troch podpredsedov, ktori su
zaroven predsedami profesijnych zdruzeni vysokych, stred-
nych a zakladnych skol. Predsedom OZ PSaV sa vacsinou hla-
sov znovu stal RNDr. Kamil Vajnorsky. RNDr. Milan Vachula
sa stal predsedom Zdruzenia vysokeho skolstva PRO. Vsetky
tri zdruzenia prejavili zaujem zotrvat aj v nasledujucom
funkcnom obdobi v silnom a jednotnom odborovom zvaze. Roko-
vania zjazdu sa zucastnilo 32 domacich i zahranicnych hos-
ti. Rokovanie sledoval i prezident KOZ A. Englis, reprezen-
tativne bolo i zastupenie statnej spravy. Prvy den sa zjaz-
du zucastnil podpredseda vlady SR J. Kalman a druhy den mi-
nisterka skolstva a vedy E. Slavkovska.
* Zjazdu predchadzali schodze a konferencie OZ, pra-
covnici skolstva a vedy sa na vladu obratili s peticiou.
Predpokladam, ze toto vsetko sa odrazilo v zjazdovej disku-
sii. Co v nej dominovalo?
- Diskusia bola velmi ostra a konkretna. Sustredila
sa predovsetkym na socialne a platove otazky a na stanovis-
ko vlady k tomu, ako sa realizuju poziadavky peticie. Hovo-
rilo sa tiez o novele zakona, ktorym sa rusia pravomoci
skolskych sprav pri odvolavani a menovani riaditelov. Zo
statistickych udajov ministerstva a vlady vyplynulo, ze
prijmy v skolstve a zdravotnictve su na poslednych dvoch
miestach, cize poziadavky ucitelov na zvysenie platov su
opravnene. Delegati zjazdu poukazovali na to, ze vlada ne-
reagovala na peticiu a dozadovali sa, aby boli prijate sys-
temove kroky a terminy, do ktorych sa poziadavky splnia.
Pokial vlada neprejavi zaujem vyjednavat v tejto oblasti,
tak OZ PSaV ohlasil na maj strajk. Presny datum nie je sta-
noveny.
* Premier Vladimir Meciar odmieta vyjednavat s odbo-
rovym zvazom a v tlaci sa vyjadril, ze je ochotny stretnut
sa s iniciativami nezavislymi na odboroch. Ake stanovisko
ste k tomu zaujali?
- Zdruzenie vysokych skol v peticii jasne deklarovalo
poziadavku zvysit platy vysokoskolskych pedagogov o 100
percent. Premier nema nic proti zvyseniu platov, je vsak
proti zvysovaniu plosne, navrhuje odmeny za vysoku kvalitu
prace. Je vsak tazko urcit, ktory z ucitelov je lepsi, kto-
remu zvysit plat o 100 percent, komu o 200 a komu nedat
nic. Tu sa jedna o socialne prezitie. Zjazd zaujal stanovi-
sko, ze zaujmy odborarov zastupuje odborovy zvaz, ktory to
ma v kompetencii. Povazujeme to za nerespektovanie social-
neho partnerstva odborov, ktore OZ PSaV patri ako legitim-
nemu zastupcovi zamestnancov rezortu v zmysle platnych za-
konov SR.
* Delegati zjazdu poslali otvoreny list premierovi
a vlade Slovenskej republiky. V mediach sa vsak obsah listu
nie velmi spomina. Mohli by ste nam ho priblizit?
- Zjazd prijal rezoluciu, v ktorej sme vyhlasili, ze
chceme dostojne ukoncit skolsky rok a bez strajkov, mitin-
gov a inych protestnych akcii, sa serioznym a slusnym roko-
vanim dopracovat k vysledkom. Nie sme zastancami len radi-
kalnych foriem presadzovania opravnenych poziadaviek praco-
vnikov. Ak vsak predstavitelia vlady odmietaju korektne ro-
kovania, nutia nas pouzit aj krajne prostriedky. Sme si ve-
domi, ze strajk je krajny prostriedok. Znovu ponukame roko-
vanie, programove ciele schvalene zjazdom jasne dokumentuju
tvorivy a konstruktivny pristup na dalsie obdobie. Diskusia
jednoznacne ukazala,ze problemy v skolstve vyplyvaju z rea-
lneho zivota a nie su vymyslom odborovych funkcionarov. Sme
silny odborovy zvaz a zjazd preukazal nasu jednotu. Je zak-
ladnou povinnostou odborov, aby pri principe zdola nahor
presadzovali poziadavky clenskej zakladne a snazili sa
o zlepsenie situacie. Statny rozpocet nepokryva poziadavky,
ktore skolstvo v roku l995 potrebuje na riadny chod skol
a taktiez vydavky na mzdy nas znovu posuvaju na same dno
rebricka priemernych platov. Takze mame s vladou o com ro-
kovat.
* Dakujem za rozhovor.
M. Kocnerova
