V ramci neplateneho volna som v uplynulom roku absol-
voval 9-mesacny stipendijny pobyt na katedre fytopatologie
na Eidgenossische Technische Hochschule (ETH) v Zurichu,
ktory mi poskytla Federalna komisia pre vedu a vyskum v Be-
rne v ramci specialneho programu na podporu spoluprace s
postkomunistickymi stredo a vychodoeuropskymi statmi.
Pocas mojho pobytu som sa venoval rieseniu troch par-
cialnych uloh v laboratoriu metod biologickej ochrany rast-
lin proti skodlivym cinitelom. Studijny pobyt som absolvo-
val na pracovisku PHYTOMEDIZIN - RASTLINOLEKARSTVO, ktore
bolo clenene na sekcie entomologia a fytopatologia. V ramci
sekcie fytopatologia pracovali pod vedenim profesora Marti-
na Wolfa povodom (z Cambridge University vo Velkej Britanii)
tri vedecko-vyskumne timy. Prvy sa zaoberal zaoberal studi-
om genetickej variability, virulencie europskych populacii
mucnatky travovej. Vyskum sa realizuje v ramci europskeho
projektu COST a prve vystupy pre polnohospodarsku prax, do-
siahnute pri rieseni uvedenej ulohy, by sa mali objavit uz
v roku l996. Druhy vedecko-vyskumny tim pod vedenim profe-
sora Cesare Gesslera - prezidenta Svajciarskej fytopatolo-
gickej spolocnosti sa zaobera genetikou rezistencie jabloni
proti chrastavitosti a studiom genetickych markerov vo
vztahu ku genom rezistencie voci uvedenej chorobe, introdu-
kovanych z Malus floribunda 821. Naplnou prace tretieho ve-
deckeho timu pod vedenim profesorky G. Defago, bolo studium
biologickych metod ochrany rastlin proti skodlivym cinite-
lom. V tomto vyskumnom time som pracoval aj ja. Hlavnou
vyskumnou ulohou bola participacia na ekologickom projekte
nazvanom "Risk assessment", na ktorom spolupracovali dalsie
dva vyskumne timy (Laborotoire Microbienne, Universite de
Lausanne a Laboratory of Soil microbial ecology, University
of Cork v Irsku).
Cielom ekologickeho projektu bolo zistenie potecnio-
nalnych rizik aplikacie vysokych koncentracii bioochrannych
bakterii Pseudomonos fluorescens - kmen CHAO (izolovany z
morenovych alpskych pod vo Svajciarsku) z hladiska ich
vplyvu na zmenu povodnych polulacii bakterii v pode a rych-
lost translokacie uvedeneho kmena v podnych profiloch. Ex-
perimenty prebiehali v laboratornych a podnych podmienkach
- tie sa uskutocnovali na Federalnom vyskumnom ustave rast-
linnej vyroby v Zurich - Reckenolz, kde su dlhodobo insta-
lovane polne lyzimetre.
Pri aplikacii bioochrannych bakterii s cielom ochrany
rastlin proti chorobam, resp. bioremediacii, sa vyzaduje
intenzivne uvolnovanie (aplikacia) takychto bakterii do
podneho ekosystemu. Takato aplikacia zah�na riziko moznej
kontaminacie podzemnej vody uvedenymi bakteriami. Pre moni-
torovanie dlhodobeho prezivania a transportu bakterii do
hlbsich vrstiev pody bola vyuzita ako modelovy mikroorgani-
zmus bakteria Pseudomonos fluorescens - kmen CHAO, ktora ma
vysoke parametre bioochrannych vlastnosti rastlin proti po-
dnym fytopatogennym cinitelom. Uvedeny kmen je charakteris-
ticky tym, ze je spontanne rezistentny proti antibiotiku
- Rifampicinu a tato vlastnost nam umoznila kvantitativnu
a kvalitativnu selekciu prave tohto kmena spomedzi ostat-
nych aerobnych heterotrofnych bakterii.
Pocas studijneho pobytu som sa tiez venoval biologic-
kemu boju proti komplexu chorob sposobujucich padanie kli-
ciacich rastlin s vyuzitim zmesi bioochrannych bakterii -
"CHAO" a antagonistickych podnych hub Trichoderma sp. v po-
dmienkach sklenikovych experimentov v prirodzenych (neste-
rilizovanych) podach, ako aj pri pouziti sterilnych pod
v patosysteme s uhorkami. Aj pri tychto experimentoch boli
dosiahnute pozoruhodne vysledky, s ktorymi sa moze zainte-
resovana verejnost oboznamit v casopisoch z uvedeneho ved-
neho odboru.
V priebehu celych 9 mesiacov som aktivne spolupraco-
val s Laboratoriom mikrobiologie University v Lausanne, kde
sa odvadzalo priblizne 60 percent prace genetickych manipu-
lacii s mikroorganizmami. Vyuzival som poznatky a biologic-
ky material Federalneho vyskumneho ustavu v Nyone, v ktorom
sa podobnou problematikou dlhodobo zaoberaju jeho vedecki
pracovnici. Mal som moznost navstivit popredne pracoviska,
ktorych ulohou je hladanie biologickych metod ochrany rast-
lin ako napr. Medzinarodny institut biologickej ochrany
rastlin v Delemonte, laboratorium biologickeho boja firmy
Ciba-Geigy v Bazileji. Mal som tiez moznost podielat sa na
rychlom skriningu mikroorganizmov pod roznych krajin sveta,
ktoreho cielom bolo hladanie vysoko ucinnych kmenov bakte-
rii Pseudomonas sp. so supresivnymi vlastnostami k podnym
fytopatogennym mikroorganizmom, ktore roznymi sposobmi pos-
kodzuju rast a vyvoj rastlin a v konecnom dosledku znizuju
urody polnohospodarskych plodin.
Absolvoval som tiez pocetne fytopatologicke exkurzie
urcene pre profesorov, asistentov, doktorandov a diploman-
tov sekcie fytopatologie, katedry rastlinolekarstva ETH v
ramci vsetkych casti konfederacie. Mal som moznost obozna-
mit sa tiez s najaktualnejsimi problemami ochrany rastlin
v tychto castiach Svajciarska. Zucastnil som sa mnohych
konferencii a seminarov vyznamnych vedeckych pracovnikov,
ktori sa zaoberaju metodami biologickeho boja proti choro-
bam rastlin v poprednych laboratoriach na celom svete.
Uvedeny studijny pobyt mi umoznil rozsirenie poznat-
kov v oblasti studovanej temy a mal som dobry pocit z toho,
ze som sa aj ja, aspon z casti, mohol podielat na rieseni
nanajvys aktualnych problemov hladania efektivnych sposobov
ako vyuzit biologicky potencial niektorych mikroorganizmov
pri hladani inych sposobov ochrany rastlin ako su aplikacie
pesticidov, ktorych nepriaznivy dopad na ekosystem pozna
takmer kazdy z nas, v snahe zabezpecit dostatocnu produk-
ciu potravin pre vyzivu ludstva.
Ing. Jan Vavrac, KOR
