Zahranicne praxe vysokoskolakov uz nie su v sucasnos-
ti ziadnou zvlastnostou. Je to jedna z mala vyhod, ktore
studentom plynu v tejto nelahkej dobe. Moznosti su rozne,
ci uz prostrednictvom skoly, studentskych organizacii, suk-
romnych aktivit alebo prostrednictvom schopneho manazera,
ako je to v pripade skupiny studentov a doktorandov Mecha-
nizacnej fakulty, ktori uz treti rok prezentuju svoju usi-
lovnost na odbornej praxi v Nemecku u firmy Dominik.
So skusenostami a dojmami z trojmesacneho pobytu
v uplynulom roku, sa s nami podelil Rastislav Gelatic, pos-
luchac 4. rocnika Mechanizacnej fakulty. Jeho informacie
isto zaujmu najma tych, ktori maju zaujem tuto zahranicnu
prax absolvovat.
- Spominana firma ma sidlo v malebnej dedinke
Horstel, nachadzajucej sa asi tri kilometre od mestecka
Rheine. Skleniky pana Axela Dominika, sefa firmy, sa rozk-
ladaju priblizne na ploche 5 hektarov a patri k nim este
rovnaka rozloha poli. Podnikatelska cinnost tejto firmy sa
presne vymedzit neda, pretoze majitel svoje vyrobne kapaci-
ty vyuziva vsade tam, kde citit "vonu" zisku, tak ako sa na
spravneho podnikatela patri. Cize, okrem pestovania roznych
druhov priesad, parkovych krikov, spargle a inych rastlin,
sa zaobera aj obchodnou cinnostou - nakupom kvetov od doda-
vatelov z vlastnej krajiny ale i zo zahranicia (najma Pols-
ka), ich upravou, triedenim a naslednou expediciou. Najdo-
lezitejsou cinnostou je vsak zasielkova sluzba, prostredni-
ctvom ktorej realizuju ich objednavky.
Mozete podrobnejsie opisat pracu, ktoru ste pocas
praxe vykonavali?
- Pracovna napln nahodne vybranych jedincov alebo
skupin bola velmi roznoroda a menila sa zo dna na den.
Napriklad praca tzv. zberacov, ktoru sme robili, spocivala
v tom, ze sme si vybrali urcity pocet objednavok, v ocislo-
vanych regaloch sme nasli prislusny tovar a tento potom
odovzdavali na balenie. Balenie vykonavali dievcata a tamo-
jsie zamestnankyne. Potom sa tovar, zabaleny v kartonoch
a uz s nalepenou adresou triedil podla jednotlivych regio-
nov krajiny a postoveho smerovacieho cisla a nakladal do
postovych voznov. Tuto pracu nemozno charakterizovat ako
tazku, ale velmi jednotvarnu. Preto nas vzdy potesilo, ked
sa prestavovala hala na inu cinnost, napriklad na vyrobu
velkonocnych kvetinacov alebo realizaciu velkych zakaziek.
Pracovali sme aj na poli, kde sme kelimky, ulozene na pies-
kovom podklade, nakladali vidlami na voziky a potom dopra-
vovali do asi 2 km vzdialeneho sidla firmy. Dalsia skupina
pracovala iba v sklenikoch, pri baliacom automate, atd.
[1m Aka bola organizacia prace a cim sa vyznacovala? [m
- Organizacia prace bola velmi pruzna. Rozdelovala sa
pat minut pred zaciatkom pracovnej doby, ktora zacinala
o siedmej a koncila o 17. hodine popoludni, s obednajsou
prestavkou a s ciastocnou moznostou i nadcasov - podla roz-
sahu prace. Chcem zdoraznit, ze velmi dolezitou zlozkou ce-
lej pracovnej cinnosti bola disciplina.V mnohych pripadoch
nenasla svoje opodstatnenie, inac povedane, jej chapanie zo
strany sefa firmy bolo znacne deformovane. Popri svojich vy-
sokych odbornych,organizacnych a podnikatelskych kvalitach,
sa vyznacoval aj velmi autokratickou povahou a neprimerany-
mi reakciami na problemy, nezavinene pracovnikmi. Co je
zvlastne, nevztahovalo sa to len na brigadnikov, ale aj na
stalych ci docasnych zamestnancov firmy.
Ako ste travili volny cas?
Okolita malebna krajina priam ponukala prilezitosti
na relax ale aj na spoznavanie kulturnych pamatihodnosti ci
stylu zivota tamojsich obyvatelov. Je chvalyhodne, ze firma
zorganizovala pre nas jeden vylet do Amsterdamu, vzdialene-
ho asi 300 km. Dalsou z vyhod bola moznost zapozicania oso-
bneho auta za velmi prijatelnu cenu, cize milovnikom cesto-
vania nic - okrem povinneho dodrziavania pracovneho casu
- nebranilo, aby tuto krajinu podrobnejsie "prebrazdili".
Firma nam hned po prichode poskytla bicykle, co sme vyuzi-
li, okrem rychlych nakupov cez obednajsiu prestavku, i na
kratsie vylety do blizkeho okolia. Okrem toho nam vybavili
aj 1-percentnu zlavu v obchodoch Quelle, kde sme nakupovali
a moznost ukladat si mzdu na osobny ucet do banky.
Ake financne naklady ste mali na celkovy pobyt,
vratane cesty?
- Pocas praxe bol zabezpeceny teply obed, za ktory
sme zaplatili 10 mariek denne, aj ked o velkosti porcii,
vzhladom na spominanu cenu, mozno viest polemiku.
Ubytovanie - v stvorpostelovych vykurovanych bunkach
s privodom elektrickej energie a so samostatnym socialnym
zariadenim. K dispozicii sme mali tiez pracovnu s automati-
ckymi prackami pre 80 ludi, spolocensku miestnost s televi-
zorom, dve kuchynky s varicmi. Za ubytovanie sme platili
denne 20 mariek. Tieto vydavky sme si hradili sami zo mzdy,
ktora predstavovala 12 mariek na hodinu. Cesta autobusom
tam i naspat, vratane poistneho, nas stala priblizne 5 ti-
sic Sk.
Prinosom, prirodzene, bol pre nas zarobok ale i moz-
nost zdokonalenia sa v nemcine, aj napriek tomu, ze sme ne-
boli nuteni komunikovat v tomto jazyku. Ale ten, kto mal
snahu, stretol sa s velkym porozumenim a zaujmom zamestnan-
cov firmy, ktori sa vzdy radi s nami pozhovarali.
Na zaver by som sa chcel podakovat vedeniu Mechaniza-
cnej fakulty VSP a jej absolventovi Romanovi Urdzikovi, ma-
nazerovi firmy Dominik, ktori nam umoznili tuto prax absol-
vovat a ziskat prakticke skusenosti pred nastupom do real-
neho zivota.
Za informacie podakovala
O. Sokova
