V suvislosti s nasou statnostou sa vo vseobecnej ro-
vine dostava do povedomia akademickej obce vysokej skoly
pouzivanie slovenskeho jazyka ako jazyka statotvorneho na-
roda. Pomenujme ho predbezne statny jazyk. Je namieste
otazka, ci si vsetci dosledne uvedomujeme vyznamnost take-
hoto postavenia jazyka na docielenie pracovneho, spolocens-
keho i osobneho styku.
Na temu jazykovej cistoty vo vyucbe hovorime casto
medzi sebou aj na katedre. Vzajomne sa upozornujeme na ne-
dostatky a v dobrom umysle ich aj prijimame. Snazime sa pe-
dagogicky proces viest spisovne spravne. Mnohi vsak namie-
taju, alebo aspon sa snazia zlahcujucimi poznamkami pripo-
menut, ze nam ma ist hlavne o vecnu, obsahovu stranku odbo-
rnej problematiky, hoci aj na ukor spravnosti slova, ako
prisne dbat na cistotu jazyka. A tu sa dostavame casto do
rozpornych hovorov trapne jednoduchych, ktore by nemuseli
byt, keby... Keby co? Keby sme si vsetci uvedomili hranice
prava a povinnosti (alebo okruh prav a povinnosti) ako sub-
jektu pri vykone svojho povolania na formovanie osobnosti
odbornikov v polnohospodarstve. A je tu namieste otazka: ma
vysokoskolsky ucitel len pravo hovorit spisovne alebo je to
jeho povinnost? Nemam na mysli len spravnost v odbornej
terminologii, ale uzivanie statneho jazyka ako dorozumieva-
cieho prostriedku vo vyucovacom procese vseobecne. Skor by
som dal doraz na to, ze studenti maju predovsetkym pravo
vyzadovat pri vyucbe spisovny jazyk. Potom ucitelovi ostava
len povinnost uskutocnit to!
Domnievam sa, ze v samostatnej SR by sme mali hovorit
slovensky a nie cesko-slovensky. Ved, ktory statny jazyk je
tolerantnejsi voci importu cudzich slov, voci uvedenym zak-
ladnym nedostatkom? Obzrime sa dookola na vsetky staty
a skumajme moznost takejto domnienky: mohol by napr. Cech
dokazat pouzivat vo vlastnom jazyku tolko slovenskych slov
ako sa v nasom uziva ceskych? Aj najzarytejsi nepriatel
slovenskeho jazyka by uznal, ze to nie je mozne. A podobne
by mohla otazka smerovat ku hociktoremu inemu jazyku okolo
nas. Ani v jednom by sme nenasli takuto podobu. Mohli by
sme namietat vplyvom vplyvom historickeho vyvoja. Dobre,
ale o com to svedci? V prvom rade to nepriamo dokazuje, ze
najviac viny v tom ma ludsky faktor. Nedosledna narodna
uvedomelost, nedostatocne narodne citenie a slabe narodne
povedomie sa spolocne podpisuju pod tento neduh v roznom
rozsahu. Nesuhlasim s nazorom, ze vysoka skola ma dat pre-
dovsetkym odbornost aj za cenu zleho jazykoveho prejavu. To
povazujem za skodlivy nazor, ktory prameni z uboheho narod-
neho povedomia a uvedomenia si vlastnej statnosti, hrdosti
na nu a z nepochopenia cesty vyvoja po europskom jazykovom
bludisku. Preco ma odbornost ist na ukor vlastneho jazyka?
Vychadza to tak, ze vari cistota slovenskeho jazyka
nie je povolana a ci schopna zabezpecit odbornu stranku vy-
ucovanych predmetov? To je predsa absurdne! Prave naopak.
Som presvedceny, ze dodrziavanie cistoty jazykoveho prejavu
dokaze aj vecnu stranku dokonale podchytit, zvyraznit a za-
bezpecit jej vyssiu autoritu, nez by sa to udialo formou,
prepacte za vyraz, hatlaniny slovensko-ceskych vyrazov.
Povazoval by som za spravne, ak by sme si vsetci uci-
telia na VSP uvedomili vaznost sucasneho stavu kulturnosti
jazykoveho prejavu pri vyucbe i mimo nej. S dobrym umyslom
a uspokojujucim pocitom sa snazme ucinne prispiet k zlepso-
vaniu vykresleneho stavu.Nevidim v tom narocnost a mimoria-
dnu pracu. Predovsetkym treba v sebe ozivit si uvedomenie,
ze mame vlastnu statnost s vlastnym jazykom. Inou strankou
veci je snaha prispiet k uplatneniu cistoty nasho jazyka.
Vnutorne sa presvedcit o potrebe a donutit sa vo svojej
kazdodennej cinnosti mysliet na to, vsimat si problematiku
a zdokonalovat nie len seba, ale i studentov.
Slovensky jazyk patri medzi najkrajsie jazyky sveta.
Vazme a zveladujme si ho pre buduce generacie, lebo si to
zasluzi.
Doc.Ing. Frantisek Srnka,CSc.
