- Taku zbierku orchidei, aku vlastni nasa botanicka
zahrada, nema na Slovensku nikto. Kolekciu tychto exotic-
kych kvetov tvori viac ako 700 druhov z roznych koncin sve-
ta a cast z nich budete moct obdivovat i na vystave, ktoru
usporiadame v septembri. Tuto informaciu som sa dozvedela
od muza, ktory sa uz tridsatpat rokov dobrovolne "upisuje"
floristike, vzacne sa doplnajucej s jeho pracou v Botanic-
kej zahrade VSP. Pan Marian Cervenansky v uplynulom roku
prebrazdil krajiny tropov s Expediciou po Juznej a Strednej
Amerike a iba cosi pred mesiacom sa vratil z vypravy po
prasnych cestach africkych. O nich (ale nielen o nich) je
i nasledujuci rozhovor.
* Prvu - strucnu spravu o vasej expedicii priniesol
rozhlas. Podrobnejsie informacie vsak chybali. Doplnite
ich?
- Velmi rad. Najskor teda faktografia. Expediciu Za
faunou a florou severnej Afriky organizovala Zoologicka
zahrada v Bojniciach v druhej polovici aprila. Cielom
15-dnoveho pobytu bolo Tunisko, kde sme v planovanom caso-
vom harmonograme najazdili zapozicanym vozidlom 3600 kilo-
metrov doslovne od severu na juh, od vychodu na zapad.
Vsetky naklady na cestu, ubytovanie a vybavenie nasho
patclenneho timu, ktory tvorili dvaja zoologovia, kamera-
man, lekar a tlmocnik v jednej osobe a ja, ako "florista",
uhradzali pocetni sponzori. Z vypravy sme nakrutili tri sa-
dy videofilmov, 1200 diapozitivov, nafotili metre fotogra-
fickych snimok a priniesli, okrem filmov o zoologickych
zahradach v Tunisku i velke mnozstvo zaujimaveho materialu,
ktory obohati a rozsiri zbierku nasej botanickej zahrady,
ale predovsetkym bojnickej ZOO. Skumali sme podmienky vys-
kytu rastlin, zivocichov a zvierat v tamojsich regionoch,
aby sme doplnili poznatky, ci "biele miesta" o biotopoch,
v ktorych sa nachadzaju.
* Vase africke putovanie bolo isto horuce v tom pra-
vom slova zmysle. Ako ste si zvykli na podnebie, co ste za-
zili a videli?
- Do Tuniska sme prisli po Velkej noci. V tom case,
podla typickych prirodno-klimatickych podmienok, mali tep-
loty dosahovat uz 26-27 stupnov Celzia. Prve nase prekvape-
nie vsak vobec nebolo "horuce". Teplomer ukazoval okolo 12
stupnov, co je v tamojsich pomeroch este zima. Na Sahare
dokonca prsalo, a to, ako sme sa dozvedeli, domorodci ne-
pamataju. Zaciatok vegetacie bol teda posunuty o jeden
a pol mesiaca a zivocichy, napriklad hady, sa chovali ako
podchladene. Ak sme ich chceli dostat do pohybu a nafotit,
riadne sme ich museli vydrazdit. Videli sme asi 60 druhov
zvierat, od skorpionov, skarabeov, hadov (ziju tam vraj
i vsetky druhy kobier), jasteric cez nespocetne mnozstva
hmyzu (pavukov velkych ako dlan) a vtactva az po tisice
volne sa pasucich cried koz, oviec, vyhrabavajucich korien-
ky trav spod piesocnatej zeme. Nebolo zvlastnostou vidiet
"koraby" puste, ale napriklad kuriozny bol pohlad na balko-
ny domov v turistickych centrach, a na nich priviazane ov-
ce, pre ktore pred obchodmi predavali baliky suseneho sena
ci chumace cerstvej dateliny.
* Ozaj, turisticke centra. O Tunise sa vravi, ze je
najeuropskejsou africkou krajinou...
- Tato krajina je charakteristicka tromi pasmami.
V severnej casti - ktora ma urodnu pode a dorobi sa na nej
vsetko, su rozsiahle ovocne sady, zeleninove plantaze, cit-
rusove ci eukalyptove haje a nazyvaju ju zahradou Tuniska.
V tejto oblasti sa nachadza aj mnozstvo historickych pama-
tihodnosti s exotikou rusnych uliciek, mesit, a minaretov,
s rozvinutym turizmom, obrovskym mnozstvom luxusnych hote-
lov i plazi a obchodikov, prepchatych tovarom zo vsetkych
koncin sveta. Boli sme ubytovani v perfektnom hoteli v Mo-
nastire, nachadzajucom na brehu Stredozemneho mora. Navsti-
vili sme putnicke miesto s Velkou mesitou v Kairouane, kto-
re je vraj stvrte najsvatejsie islamske centrum na svete,
videli sme romanske koloseum v El Dzeme, pozreli sme si
tiez historicke muzeum Bardo, boli sme v Tabarke, nachadza-
jucej sa severozapadne pri hranici s Alzirskom, kde sa vys-
kytuje najvacsia lokalita vzacneho korkoveho duba.
Stredna cast Tuniska ma uz piesocnatu podu s typickym
porastom stepnych trav, s nizkymi stromami v nespocetnych
olivovych hajoch, ktorych je tu vysadenych vraj na miliony.
Tunisko patri medzi najvacsich pestovatelov a exporterov
oliv na svete. Sady su od ciest oddelene zivymi plotmi
z kaktusov, ale tiez odpadkami z plechovic, ci igelitovych
tasiek, ktore vietor kotula stovky kilometrov tam a spat
alebo navieva do porastov v obrovskych mnozstvach. Kontras-
ty civilizacie tu zanechavaju svoje stopy...
Juzna cast krajiny zacina polopustami a pozvolne
prechadza pod pohorim Atlas do oblasti bez akejkolvek vege-
tacie az do najvacsej puste na svete - Sahary. Tu sa
nachadza jedine uzemie - v Matmate, kde ziju Berberi,
povodni obyvatelia, ktori maju vybudovane obydlia pod zemou
v skalach. Videli sme solne jazera Sott all Dzarid, leziace
v priehlbine, kam steka voda bohata na sol. Je zaujimave,
ze sol sa zraza na povrchu a vytvara az 6 metrov hlboku
kryhu, po ktorej sa da chodit. Tri dni sme stravili v saha-
rskej oaze Tozeur, co znaci raj puste. Nachadza sa tu aj
zoologicka zahrada s domyselne vybudovanou sietou potocikov
medzi datlovymi palmami, ktorej majitel studoval v Prahe
a manzelku ma Slovensku z Trencina.
V tychto koncinach dobre padne stretnut nasinca, kto-
ry vas oslovi po domacky a pripravi pohostenie. A aj ked
sme si pocas celeho pobytu varili sami, ponuknutu speciali-
tu "cous-cous" - sme ochutnali. Bola to akasi cestovina
s dusenym bobom, fazulou a "harisou" - rozomletymi stipla-
vymi feferonkami. Velmi mi vsak chutilo i baranie maso,
ktore je priam presiaknute myrtou, rozmarinom ci bobkovym
listom, bylinami, ktore dobytok volne spasa v prirode. Oby-
vatelia v tejto oblasti chodia este zahaleni, nepiju alko-
hol, iba velmi sladeny anizovo-fenyklovy caj ci kavu...
Fotografovali sme naozaj vsetko. Bude to urcite zau-
jimavy material ak ho dokompletizujeme a spracujeme.
* Este otazka na zaver. Skorpiony, jasterice, hady
a ina haved... Nebali ste sa ustipnutia? Alebo ste mali so
sebou zazracne serum?
- Serum proti hadiemu ustipnutiu nemozete dlho skla-
dovat bez chladnicky. Ak vas vsak postihne takato smola,
treba pouzit osvedceny recept, ktory pozname i u nas. Mies-
to narezat, vytlacit a bezat k lekarovi. V Tunise sa vraj
nachadza 12 druho skorpionov, z toho dva sposobuju absolut-
nu smrt. Lekara sme poruke mali, chladnicku na cestach nie
- tak coho sa bat?...
Tunisko bolo pre mna vlastne iba take male "odbehnu-
tie". Ale Juzna a Stredna Amerika a napriklad taka Kostari-
ka, ktora je len o cosi vacsia ako Slovensko, ale ma nad-
hernu primorsku klimu, sopky vysoke do 3800 metrov
a v blizkosti mori na starych vrakoch autobusov rastu prek-
rasne orchidey, tak tam by som sa chcel este vratit.
Za rozhovor podakovala: O. Sokova
