V meste na dvoch kontinentoch
Ale poďme po poriadku. Náročná cesta autobusom nebola pre nás prvou skúsenosťou, preto bol každý riadne vyzbrojený na 2200 kilometrov dlhú trasu. Cesta bola možno náročná, zato veľmi zaujímavá. Veď cestovať naprieč krásnym, rovinatým Maďarskom, vojnou zničeným Srbskom, pomaly sa zviechavajúcim Bulharskom či pre nás exotickým Tureckom je zážitok na celý život, ktorý ešte umocnila zastávka v najväčšom meste krajiny, Istanbule. Mesto ležiace na dvoch kontinentoch je neopísateľne krásne. Na jednej strane moslimská kultúra, architektúra, myslenie či správanie sa ľudí a na druhej prenikanie európskeho štýlu života a nezastaviteľný vplyv globalizácie. Typické uličky plné pouličných predavačov, nádherné mešity a rôzne pamiatky, katastrofálna doprava, alebo morský prístav plný rybárov a turistov...
Keby porota mala moje oči...
Po odchode z Istanbulu naša trasa viedla priamo na miesto určenia, do Tasköprü. Pokojné mestečko, kde bolo evidentne vidno, že sa niečo bude diať. Vyzdobené ulice, stĺpy a hlavne národné zástavy, ktoré nielenže viseli na každom možnom mieste, na oknách, verejnom osvetlení, dopravných prostriedkoch, ale dokonca nimi zahalili aj zopár budov... Festival bol významný, veď ho otváral sám minister kultúry a ďalšie významné osobnosti krajiny. Počas piatich dní vystupovali členovia FS Zobor na rôznych miestach v meste a v okolí. Azda najkurióznejšie bolo vystúpenie v tureckej stepi, kde sa konali konské dostihy. Pekné zoboristky boli centrom pozornosti nielen na scéne, ale aj mimo nej a dá sa povedať, že reprezentovali dvojnásobne. Súčasťou jedného z vystúpení bola aj prehliadka najkrajších dievčat festivalu a voľba miss festivalu. Pozostávala z prezentácie dievčat v svadobných šatách a zo speváckeho alebo tanečného vystúpenia. Zoboristi mali v súťaži dve zástupkyne, podľa môjho názoru tie najkrajšie, avšak, ako sa hovorí: "keby porota mala moje oči..." Víťazkou sa napokon stala domáca kráska.
Slovenský večer ohúril
Slovenská kultúra bola pre turecké publikum niečím exotickým a aj preto zožali zoboristi veľký úspech. Okrem vystúpení si našli čas aj na oddych, ktorý využili na spoznávanie neznámej krajiny. Prechádzky po uličkách, nákupy, výlet do krajského mesta Kastamonu spojený s návštevou originálnych tureckých kúpeľov a trhov, prehliadka historických pamätihodností a iných zaujímavostí boli spestrením bohatého programu.
Záverečný večer patril Slovensku. Vynikajúce bryndzové halušky, ktoré pripraviť v Turecku bolo umením, praženička, slovenské pivo, pálené a iné dobroty spolu s tónmi krásnych slovenských ľudových pesničiek boli výbornou propagáciou Slovenska, ale aj našej univerzity a Nitry, ako kandidáta na titul Európske hlavné mesto kultúry. A poviem vám, dokázali sme ohúriť...
Rozlúčka
Ako sa hovorí, najťažšie je lúčenie. Ani pre nás to nebolo jednoduché. Turecko, aj keď na naše pomery dosť exotické, je zároveň veľmi krásne a jedinečné. Žijú tu srdeční ľudia, o čom sme sa mohli presvedčiť aj pri lúčení, keď naša sprievodkyňa ronila za zoboristami "krokodílie slzy". Cestou späť sme mali naplánované ešte dve zastávky. Jedna oddychová pri Marmarskom mori, ktorá bola príjemným osviežením a druhá pracovno-oddychová v Padine v Srbsku. Mestečko sa nachádza v regióne Vojvodina, kde žije veľké množstvo Slovákov. Zo 7-tisíc obyvateľov Padiny je 99 percent slovenskej národnosti a aj preto sa tam zoboristi cítili ako doma. Potešili domácich krásnym hodinovým vystúpením a po ňom neformálnou zábavou pri ľudovej hudbe. Padinci pripravili pre našich folkloristov chutné pohostenie a prehliadku mestečka.
Na záver už iba ostáva poďakovať vedúcim súboru, PhDr. Ing. Daniele Wolfovej a Ing. Janke Gajdošovej, ktoré skvelý zájazd zabezpečili. A ja len doplním, že zoboristi sa už tešia na nový akademický rok a radi medzi sebou privítajú nových členov, aj z radov študentov našej univerzity. O konkurzoch, ktoré sa uskutočnia tento mesiac, vás budeme včas informovať.