ĽUBICA JEDLIČKOVÁ, Slovenská poľnohospodárska knižnica:
"Pani suseda, vy pracujete v knižnici, nemáte tam náhodou Antigonu?" To je najčastejšia otázka, s ktorou sa na mňa obracajú obyvatelia nášho činžiaka. (Mám, dokonca vlastnú kópiu, ktorú som vyhotovila práve na základe "rastúceho dopytu".) Napriek tomu, že toto klasické dielko antickej éry držím v ruke často, kriticky priznávam, že som ho ešte neprečítala... Moja prvá intenzívna spomienka na knihu, ktorá ma oslovila, sa spája s nie veľmi príjemným zážitkom - vyberaním mandlí v trenčianskej nemocnici. Mala som 8 rokov a mama mi kúpila - na radu predavačky z kníhkupectva - zbierku Maco Mlieč, Mamka Pôstková a ďalšie poviedky od Tajovského. Prečítala som ju niekoľkokrát a už nikdy ma potom neoslovovali princezné. Prečo, ani sama neviem. Na vysokej škole som objavila magický realizmus a literatúru latinsko- a juhoamerických autorov G. G. Márqueza, Mario V. Llosu, J. L. Borgesa, Italo Calvina. Zo slovenských literátov má svoje miesto v knihovničke Vlado Bednár, náhodné zapnutie rozhlasovej relácie čítania na pokračovanie ma priviedlo k Pappovej Káre plnej bolesti. Veľmi rada oddychujem aj pri detektívnom žánri.
Čítanie odbornej literatúry patrí ku každodennému životu mnohých z nás. O tom, že aj odborná problematika môže byť prezentovaná zaujímavým a zjednodušeným spôsobom, som sa presvedčila pri čítaní diela V pavučine sítí, autorom je Albert-László Barabási. Pod názvom sa skrýva pútavá interpretácia problematiky sociálnych sietí a okrem iného sa dozvieme, že svet je skutočne malý.
