Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 20. júna 2008 nás vo veku 87 rokov navždy opustil bývalý dlhoročný pedagóg a zakladateľ Poľnohospodára prom. ped. ĽUDOVÍT KOHÚT.
Naposledy sme sa s ním rozlúčili 23. 6. 2008 na cintoríne na Cabajskej ceste.
Ľudovít Kohút sa narodil 21. augusta 1920 v Ústí nad Oravou. Po absolvovaní gymnázia v Prievidzi študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave slovenský a nemecký jazyk. Od roku 1944 pôsobil ako učiteľ na viacerých stredných školách a zároveň si diaľkovým štúdiom na UK v Bratislave rozšíril aprobáciu o ruský jazyk. V roku 1955 prijal miesto odborného asistenta pre ruský a nemecký jazyk na Katedre jazykov vtedajšej Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorej ostal verný až do času odchodu na zaslúžený odpočinok.
Počas svojej dlhoročnej pedagogickej práce nadobudol cenné skúsenosti, ktoré využíval vo výchove a vzdelávaní vysokoškolských študentov. Mal k nim veľmi dobrý vzťah a viedol ich k svedomitosti a čestnosti v štúdiu i v živote. Kolegovia a študenti ho poznali ako veselého, spoločenského, zhovorčivého, ale zároveň aj skromného a kritického človeka. So svojimi staršími, ale aj mladšími kolegami naďalej udržiaval priateľské vzťahy a často zavítal aj na pôdu katedry. Pravidelne sme ho vítali na stretnutiach dôchodcov, bývalých pracovníkov vysokej školy.
Ľudovít Kohút sa popri výučbe jazykov venoval aj poľnohospodárskej terminológii, písaniu a redigovaniu učebných pomôcok, skrípt a zostavovaniu slovníkov. Často sa k jeho menu pridáva prívlastok "otec Poľnohospodára". V roku 1956 bol vedením školy poverený vypracovať štatút novín a stal sa tútorom a dlhoročným redaktorom nového periodika, v ktorom aj sám uverejnil množstvo článkov týkajúcich sa života na škole. Osud novín mu nebol nikdy ľahostajný a aj pri neskorších stretnutiach s redaktormi prezentoval svoje pripomienky a prichádzal s námetmi na jeho zlepšenie. Bol čestným hosťom osláv 50. výročia založenia Poľnohospodára a pri tejto príležitosti ho rektor SPU vyznamenal pamätnou medailou.
Česť jeho pamiatke!
Za profesorom Kohútom
Rozšírila sa smutná správa,
dozvedela sa to aj Orava,
že stratili sme profesora
od toho oravského mora.
Dlhé roky jazyky učil,
každému len dobré žičil.
Nenechal prepadnúť žiadneho,
ale zvlášť nie chlapca oravského.
Mal rád ľudí - Slovensko,
najmä svoje rodisko.
Vážil si prácu roľníka,
veď aj doma chovali koníka.
Cez leto seno chystali,
aby celý rok mliečko mali.
Takú prácu aj on robil,
pokiaľ školy vychodil.
Celý život mu zem voňala
i jeho záhradka malá.
Tu vždy na lopotu z detstva spomínal,
keď malé hriadky motykou okopával.
Dožil sa krásneho veku
a máme nádej takú,
že nebo by si zaslúžil,
veď poriadny život žil.
Modlil sa úprimne v chráme
a takých ľudí už málo máme.
Pán ho trpezlivo počúval
až pokiaľ ho nepovolal.
V nedeľu si kráčal z kostola.
Nik netušil, že prichádza chvíľa...
I keď sme všetci prekvapení,
on bol určite pripravený.
Dlho sa pred smrťou netrápil,
Pán ho od takého kríža zachránil.
Odmenu by si zaslúžil,
veď len po takej túžil.
Dnes už v pokoji odpočíva
a dúfame, že z neba sa na nás usmieva.
Za priateľov
Ing. JÁN RYBANSKÝ, PhD.
V Nitre 23. júna 2008
