Na Katedre botaniky SPU sa nachádza herbár, ktorý v súčasnosti obsahuje asi 30-tisíc položiek a je štvrtým najväčším na Slovensku. Herbáre majú spoločensko-historický a vedecký význam, a to najmä pre botanikov - taxonómov. Vedecký význam spočíva v tom, že z nich vieme vyčítať rozšírenie rastlinných druhov na Zemi.
Malochov herbár
Botanický fond SPU pozostáva predovšetkým z kolekcií herbárových položiek cievnatých rastlín, spracovaných lisovaním a sušením, zozbieraných v lokalitách južného Slovenska. Vznikol v roku 1946, avšak najstaršie zbierky pochádzajú z obdobia okolo r. 1850. "Je to herbár bývalého Evanjelického lýcea v Bratislave a k nám sa dostal z Košíc, keď vznikla naša univerzita rozdelením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva," hovorí Ing. Pavol Eliáš, PhD., z Katedry botaniky, ktorý sa o herbáre stará a každoročne ich dopĺňa položkami zo svojich zberov. Súčasťou vedeckého herbára SPU je aj špeciálna kolekcia profesora Miroslava Malocha, jedného zo zakladateľov univerzity, ktorý dlhé roky pôsobil na Katedre krmovinárstva. "Malochov herbár má okolo 7-tisíc položiek. Niektoré sú z obdobia Rakúsko - Uhorska z rokov 1880 až 90 a 1911 až 1913. Zozbierali ich známi slovenskí a maďarskí zberatelia ako Borbás, Dégen, Holuby, Margittai, Nyárady a Thaisz.
Na Katedre botaniky sa nachádzajú aj študentské herbáre, ktoré vznikli v rámci diplomových a bakalárskych prác, ako aj nespracované zbery, najmä z obdobia pôsobenia botaničky RNDr. Zdenky Svobodovej a doc. Vladimíra Řehořeka. Spolu tvoria okolo 10-tisíc položiek. "Neustále však pribúdajú nové, napríklad od doc. Tibora Baranca, vedúceho Katedry botaniky, ktorý sa venuje hlohom," podotýka Ing. Eliáš. Herbár slúži ako študijný materiál pre poslucháčov univerzity a takisto pri rôznych vzdelávacích alebo ekovýchovných podujatiach organizovaných pre verejnosť.
Údržba
Každý herbárový list má v pravom dolnom rohu etiketu, kde je uvedený presný opis rastliny, jej slovenský a latinský názov, lokalita nálezu, meno zberateľa a dátum zberu. Herbáre sa každoročne dezinfikujú, napr. vydymovaním - sírouhlíkom v špeciálnych vzduchotesných skriniach, alebo vymrazovaním. "Táto metóda sa nám osvedčila najlepšie, lebo mráz zlikviduje aj vajíčka škodcov. Zakúpili sme preto špeciálnu mrazničku, v ktorej pri teplote -18 °C každoročne v priebehu týždňa postupne vymrazíme všetky herbárové položky," hovorí Ing. Eliáš.
Katedra botaniky má povolenie na zber rastlín a spolupracuje na projektoch s Botanickým ústavom SAV. Venuje sa vzácnym a ohrozeným rastlinám. "Zbierame položky z celého územia Slovenska, aj zo zahraničia, napríklad zo Škandinávie, z Álp, zo slanísk z Maďarska, z Arménska. Napriek tomu, že intenzita zberov je v súčasnosti nízka a treba naň mať špeciálne povolenie, každý rok nám pribúdajú nové herbárové položky," informuje Pavol Eliáš. Dodáva, že disponujú aj špeciálnym lisovacím zariadením. Hotové herbárové listy sa ukladajú do tvrdých kartónových dosiek, ktoré sa dajú previazať. Následne sú uskladnené v drevených skriniach.
Z histórie
Zbieranie a lisovanie rastlín nie je novinka. Existujú herbáre s dnes už neznámymi rastlinami, ktoré sú staré aj niekoľko storočí a majú veľmi vysokú hodnotu. Za zakladateľa modernej systematiky sa pokladá švédsky botanik Carl Linné. Jeho herbáre sú medzinárodne uznané a v súčasnosti sú dostupné aj na internete. Najstarší zachovaný herbár na Slovensku pochádza približne z roku 1766. Vytvoril ho páter Cyprián, botanik, lekár a bylinkár z Červeného Kláštora. Popisuje 260 druhov liečivých rastlín v 286 exemplároch, najmä z územia Tatier a Pienin.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Do herbárových zbierok na Katedre botaniky každý rok pribúdajú nové položky
