V kalendári sprievodných akcií medzinárodného strojárskeho veľtrhu už roky figurujú odborné podujatia našej Technickej fakulty. V tomto roku pozvala svojich pedagógov a doktorandov na prednášku doc. ĽUBOMÍRA JAHNÁTKA, ministra hospodárstva SR. Zameral sa v nej na východiská dlhodobej stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska.
"Cieľom je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku s prihliadnutím na ochranu životného prostredia aj odberateľa, na trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú bezpečnosť," uviedol minister, keď podrobne charakterizoval dlhodobú koncepciu do roku 2020 s výhľadom do roku 2030. Je založená na trvalom znižovaní energetickej náročnosti ekonomiky. Cieľom je zabezpečiť taký objem výroby elektriny, ktorý pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom princípe, maximálne efektívnu bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite, resp. znižovať podiel hrubej domácej spotreby energie na HDP. Medzi základné priority energetickej politiky patrí náhrada odstavovaných zariadení na výrobu elektriny tak, aby ňou bola zabezpečená výroba takého množstva prúdu, ktorá primárne pokryje domáci dopyt na ekonomicky efektívnom princípe. Ďalej bude treba prijať opatrenia zamerané na úsporu energie a na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby, znižovať závislosť dodávok energie z rizikových oblastí, to znamená diverzifikovať získavanie zdrojov energií, ako aj dopravných ciest, čo sú otázky medzinárodného významu. Využívať domáce primárne energetické zdroje na výrobu elektriny a tepla a zvýšiť možnosti na ich kombinovanú výrobu.
Ľubomír Jahnátek sa venoval aj problematike obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Konštatoval, že veľké vodné elektrárne vyrábajú asi 5,2 TWh elektriny, čo predstavuje okolo 16 percent domácej spotreby. Celkový využiteľný potenciál jednotlivých druhov OZE dáva možnosť zvýšiť ich podiel na výrobe elektriny v roku 2010 až na 19, v roku 2020 na 24 a v roku 2030 na 27 percent. Uviedol, že najperspektívnejším OZE na výrobu tepla je biomasa, ktorej celkový ročný potenciál, vhodný na energetické využitie, je asi 75,6 PJ. "Biomasa je perspektívna aj na výrobu elektriny, ale napriek uvedeným číslam najviac využívaným zdrojom aj naďalej zostáva hydroenergetický potenciál. Využívanie veternej, geotermálnej a slnečnej energie bude len doplnkovým zdrojom z dôvodu bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok elektriny a tepla. Dôležitým faktorom zostáva aj otázka ceny elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov," vyhlásil minister a zdôraznil, že neustále treba monitorovať vplyv energetickej legislatívy a finančných nástrojov na podporu využívania OZE, analyzovať bariéry využívania a prijať príslušné opatrenia na ich odstránenie. "Bude treba zvážiť aj podporu využívania OZE v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike," dodal.
Snaha znížiť závislosť od ropy pri výrobe motorových palív, ako aj zvýšenie energetickej účinnosti jednotlivých druhov dopravy vytvára priestor pre využívanie obnoviteľných a nekonvenčných palív aj v doprave. Najperspektívnejšou alternatívou náhrady ropy sú biopalivá. Indikačné ciele ich využívania, určené na základe energetického obsahu motorových palív, predpokladajú využívať ich v roku 2010 vo výške 5,75%, pričom sa odhaduje, že po roku 2010 sa tento podiel bude naďalej zvyšovať.
Z priorít návrhu dlhodobej stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska treba spomenúť jadrovú energetiku ako diverzifikovanú, ekonomicky efektívnu a primerane environmentálne akceptovateľnú možnosť výroby elektriny.
Samozrejme, so zabezpečením bezpečnosti jadrových elektrární. Okrem toho zvyšovanie podielu OZE na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje na krytie domáceho dopytu. Dobudovať energetické sústavy a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny a plynu, ale vybudovať aj nové vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ, ako aj na trh tretích krajín, to sú ďalšie dôležité ciele dlhodobého návrhu energetickej politiky.
K. POTOKOVÁ
Z prednášky ministra hospodárstva SR, Ľubomíra Jahnátka.
Foto: Róbert Kollár
