e-poľnohospodár

Znamená to obyčajne niečo výnimočné. Aj docenta BERNARDA ŠIŠKU z Katedry biometeorológie a hydrológie FZKI začiatkom apríla prekvapila veľká obálka zo Švajčiarska. "Kalendár," preblesklo mu hlavou. Neuhádol. Bola to zásielka z Medzivládnej komisie pre klimatické zmeny (IPCC), ktorá spolu s bývalým americkým viceprezidentom Alom Gorom získala Nobelovu cenu za mier za rok 2007.

Obálka skrývala diplom a ďakovný list za príspevok Bernarda Šišku k získaniu tohto prestížneho ocenenia. Znie to skoro neuveriteľne, ale naša univerzita sa skutočne môže pochváliť podielom na najvyššej pocte, udeľovanej vo vedeckom svete.

Blahoželám, pán docent! Priblížte nám, prosím, začiatky vašej kooperácie s IPCC!
- Medzivládny panel pre klimatickú zmenu vznikol v roku 1988 a v roku 1992 sme spolu s prof. Špánikom prostredníctvom národného klimatického programu boli poverení riešením dôsledkov klimatickej zmeny v oblasti poľnohospodárstva. Realizovali sa prvé aktivity, súvisiace s touto problematikou. V porovnaní so súčasným stavom to boli jednoduché štúdie, keď sa v teoretickej rovine uvažovalo o tom, čo sa stane, keď sa oteplí o stupeň, o dva, o tri... Nemali sme v rukách ešte veľa fyzikálnych odôvodnení. Potom však nastala vlna, keď sa klimatickou zmenou začali zaoberať vo viacerých krajinách. Po summite v Riu v roku 1992 vtedajšia administratíva USA podporila program s názvom U.S.Country study. Už vtedy bol prepojený na IPCC, čo bola pre nás nevídaná možnosť dostať sa po rokoch relatívnej izolácie vo vede a výskume do medzinárodného povedomia. V roku 1995 som sa zúčastnil na konferencii na Havajských ostrovoch, kde sa hovorilo o softvéri, ktorým sa mali riešiť dopady (impakty) klimatickej zmeny na rôzne sektory, medzi nimi aj na poľnohospodárstvo. Náhoda chcela, že som tento softvér poznal, pretože dva roky predtým som absolvoval školenie o ňom v Izraeli. Za prítomnosti známych vedeckých osobností zo Slovenska, napr. prof. Milana Lapina, doc. Jozefa Minďáša, riaditeľa Štátnych lesov SR a iných, bola podpísaná zmluva, v rámci ktorej som dostal na starosť oblasť poľnohospodárstva.

Podpis zmluvy býva obyčajne iba slávnostný akt, po ktorom prídu hodiny trpezlivej práce...
- Samozrejme, dostali sme objem informácií, ktoré bolo treba spracovať na miestne podmienky a do práce vložiť aj vlastné tvorivé podnety, ako pokračovať ďalej vo výskume v stredoeurópskych pomeroch. Pretože sme riešili situáciu týkajúcu sa globálnej zmeny klímy na Slovensku a s kolegami z Česka a Rakúska aj v celej strednej Európe. Medzitým sme zistili, že program má niekoľko rozmerov a okrem impaktov klimatickej zmeny na poľnohospodársku výrobu je tam aj časť týkajúca sa inventarizácie skleníkovo aktívnych plynov. Čiže, koľko týchto plynov vylúčia jednotlivé sektory národného hospodárstva do atmosféry. Tu opäť zafungovala Šťastena, pretože som bol zainteresovaný aj do inventarizácie skleníkovo aktívnych plynov na Slovensku v rámci aktivít IPCC. V roku 1999 ma pozvali do holandského Wageningenu, kde sa tvorila metodika na sledovanie emisií skleníkovo aktívnych plynov. Stal som sa jej spoluautorom a zviditeľnil sa možno ešte viac ako v impaktových štúdiách. Aktívne som tam pôsobil štyri až šesť rokov a doteraz sledujem v spolupráci so SHMÚ pre ministerstvo životného prostredia (MŽP) emisie skleníkovo aktívnych vplyvov z poľnohospodárstva.

Môžete nám trochu poodhaliť zázemie výskumu v oblasti klimatickej zmeny? Pretože je to téma, o ktorej sa veľa diskutuje. Kde treba hľadať pravdu?
- O klimatickej zmene sa dnes skutočne veľa píše. Na jednej strane sa konštatuje, že tu skutočne je, na strane druhej je menšia skupina vedeckej komunity, ktorá o tom vyslovuje určité pochybnosti. Isteže, ani ja nemôžem brať túto otázku čisto dogmaticky. Ale existujú poznané zákonitosti, ktoré treba zohľadniť. Zmeny vlastností atmosférického prostredia musíme hodnotiť do budúcnosti vo viacerých alternatívach. Je to niečo ako poistka. Treba počítať aj s takými možnosťami, ktoré sú možno menej pravdepodobné, ale musíme myslieť aj na ne. V niektorých sektoroch národného hospodárstva je to mimoriadne dôležité. V poľnohospodárstve je situácia relatívne ľahšie riešiteľná.

Ako to?
- Tak, že ak zistíme zmenu parametrov atmosférického prostredia, dokážeme sa na základe skúseností z iných regiónov pomerne rýchlo prispôsobiť. Budeme napríklad využívať v osevných postupoch viac kukurice, alebo inú odrodovú štruktúru ako teraz, a tak prípadné negatívne dôsledky zmien klímy dokážeme redukovať v krátkom časovom horizonte. Sú však také oblasti národného hospodárstva, kde to nie je také jednoduché. Povedzme lesné hospodárstvo - les za rok nevymeníte. Tam už treba veci riešiť s oveľa väčším dôrazom na možný vývoj v budúcnosti. Brať ohľad na ekologickú valenciu drevín, aby boli schopné prežiť prípadné prudké zmeny klímy.

Ak teda dobre rozumiem, vy sa venujete dôsledkom zmeny klímy na poľnohospodársku produkciu.
- Problematika klimatickej zmeny súvisí s modelovaním v systéme porast - pôda - atmosféra, ktorý je ovplyvňovaný klimatickým prostredím a, naopak, je schopný aj spätne ovplyvniť klimatické prostredie. My sa zaoberáme vzájomnými väzbami medzi atmosférickým a pôdno-biologickým prostredím. Samozrejme, nie všetkými detailmi. Ja konkrétne predovšetkým otázkou produkčných modelov, čiže dôsledkami klimatickej zmeny na produktivitu poľných plodín. Voľakedy sme riešili každú osobitne, teraz ponímame túto otázku ako systém striedania plodín, ktorý má svoje dôsledky aj na pôdne prostredie. Napríklad z pohľadu hospodárenia s vodou. Samozrejme, aj tento systém je ovplyvňovaný atmosférickým prostredím. To však nie je jediná oblasť, ktorej sa na katedre venujeme. S klimatickou zmenou, dnes už akceptovanou väčšinou vedeckej komunity, súvisí oveľa viac programov, ktorými sa začíname zaoberať. Napríklad otázkou spaľovania biomasy. Zaujíma nás, koľko energie a za akých podmienok sme schopní do biomasy dostať. Myslím si, že aj tento problém je z národohospodárskeho hľadiska zaujímavý a musím povedať, že pri získavaní projektov sme úspešní.

To je teoretický pohľad. Skeptici často hovoria, že teplé a chladné obdobia tu už v minulosti boli. Ako to teda je? Budeme jedného dňa skutočne u nás pestovať pomaranče?
- Je pravda, že na území dnešného Slovenska boli v histórii obdobia s oveľa vyššími, ale aj nižšími teplotami, ako je to dnes. Treba však povedať, že nie je známe, že by zmena atmosférického prostredia prebiehala tak rýchlo ako teraz. A ako je to s plodinami? Pri jednoročných kultúrach si vieme poradiť. Manévrovanie počas vegetačného obdobia bude mať síce širšie hranice ako doteraz, ale paradoxne sa zdá, že jedným z najväčších otáznikov klimatickej zmeny pri súčasnom druhovom zastúpení plodín na Slovensku bude zima. Obdobie prezimovania rastlín je mimoriadne problematické. Tušili sme to dávnejšie, keď sa o klimatickej zmene ani veľmi nehovorilo. Už vtedy sme zisťovali, že vymŕzanie citlivých druhov, napríklad marhúľ, je nápadnejšie v južnejších regiónoch Slovenska ako vo vyšších polohách. Toto sa v matematických analýzach, ktoré v rámci modelovania robíme, ukazuje ako dosť vážny problém. Zimy by podľa spracovaných modelov všeobecnej cirkulácie atmosféry a scenárov zmien teploty vzduchu mali byť také mierne, že v určitých rokoch by vegetačné obdobie (ak ho definujeme len podľa 5-stupňovej teploty) mohlo pretrvávať celú zimu. Problém je v tom, že rastliny vlastne nebudú pripravené na zimu a mrazy ich budú poškodzovať. Toto je veľká výzva pre šľachtiteľov. Aby výber odrôd a šľachtenie boli prispôsobené regionálnym podmienkam.

Všeobecne sa hovorí o globálnom otepľovaní, inokedy sa používa termín globálne klimatické zmeny. Čo je správne?
- Je v tom určitý rozdiel. Pôvodne sa pod pojmom klimatická zmena rozumeli zmeny atmosférických vlastností, jednoznačne spôsobené antropogénnym, čiže ľudským faktorom. Teraz sa hovorí o globálnych klimatických zmenách, pretože teplota ovplyvňuje aj kolobeh vody v prírode alebo v ekosystémoch. Čiže globálne klimatické zmeny prinášajú viacero dôsledkov pre život človeka a vlastne až teraz, keď je tento fenomén všeobecne akceptovaný - napriek skeptikom, ktorí stále hovoria "nič sa nedeje" - až teraz vlastne vidíme, aké väzby sa v súvislosti s klimatickou zmenou objavujú. Pred týždňom som sa vrátil z konferencie, kde sa hovorilo o znečistení atmosféry prachovými časticami rôznej veľkosti a rôzneho tvaru. Poviete si, ako to súvisí? Ak je klimatická zmena ovplyvnená zmenou koncentrácie skleníkovo aktívnych plynov v atmosfére, tak sa tieto plyny dokážu kondenzovať na prachové častice. Sú známe určité interdisciplinárne hodnotenia, ktoré s klimatickou zmenou priamo či nepriamo súvisia. V rámci problematiky sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na chemizmus atmosféry. Tieto otázky sú aj predmetom vedeckovýskumnej práce na našej univerzite.

Klimatická zmena - aktuálny problém. Zapájame sa doň?
- Niektoré nové aspekty, ktoré sa objavujú v literatúre, by stáli za pozornosť a mali by sme ich zahrnúť do výskumných programov na viacerých pracoviskách SPU. Myslím si, že monitorovanie a hodnotenie možných dôsledkov klimatických zmien je oblasť, ktorá má perspektívu. Viem si predstaviť študijný program, ktorý by mohol pokryť aktivity viacerých fakúlt. Klimatická zmena je zaujímavá parketa aj pre medzinárodnú spoluprácu. Pracovísk, ktoré hľadajú partnerov, je dostatok a programy, ktoré sa riešia sú, našťastie, veľmi dobre finančne zabezpečené. Myslím si, že má perspektívu zaoberať sa nimi. Už aj z preto, že vek výskumníkov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, sa stále znižuje. Dnešnú vedeckú komunitu tvoria mladí, sebavedomo vystupujúci a tvoriví mladí ľudia. Čo mi to našepkáva? Čoraz častejšie mám pocit, že by sme aj do výskumu klimatických zmien mali zainteresúvať mladších spolupracovníkov.

Ďakujem za rozhovor!

K. POTOKOVÁ

Diplom  za podiel na získaní Nobelovej ceny mieru 2007