pariz182 "V jednom okamihu tu možno nájsť najväčší luxus, aj svinstvo, lomoz a vresk - je tu toho viac, ako si kto dokáže predstaviť. Paríž je všetko, čo chceš. Môžeš sa tu zabávať, zaháľať, smiať sa, plakať, robiť všetko, čo ťa teší a nikto sa nepozrie, čo robíš, lebo tisíce robia to isté, čo ty, a každý tak, ako sa mu páči." Takto sa mesto nad Seinou javilo geniálnemu Chopinovi.

Do bodky s ním súhlasí aj doc. Ing. PETER ONDRIŠÍK, PhD., ktorý túto európsku metropolu navštívil už "hádam stodvadsaťkrát". Ako sprievodca turistov, ktorých priťahuje neopakovateľné fluidum Paríža. Začiatkom mája cestoval s plným autobusom našich zamestnancov, ktorí prijali ponuku odborovej organizácie na zájazd do hlavného mesta Francúzska. A keďže som po návrate počula iba slová chvály, spýtala som sa ho, kde boli, čo videli a zažili.

Pán docent, pôsobíte síce na Katedre environmentalistiky a zoológie, ale tento raz sa budeme rozprávať o Francúzsku, Francúzoch, o Paríži...súhlasíte? Apropo, aké boli vaše prvé kontakty s touto krajinou?
- Od novembra 1986 do mája 1987 som absolvoval študijný pobyt na výskumnej stanici Station d´Agronomy INRA, Chalons sur Marne. Úvodné dva týždne som strávil v Paríži. Čo povedať? Nuž, Paríž je Paríž. Jazykovedci sa nemôžu dohodnúť, či je rodu mužského alebo ženského. Podľa mňa je to "tá" Paríž, lebo je ako krásna žena. Precestoval som viacero európskych krajín, všade sú nádherné mestá, ale Paríž nemá páru. Nemecké či švajčiarske mestá sú pekné, ale strohé: toto môžeš, toto je zakázané. Ale Paríž? Rob si čo chceš, nestaraj sa do druhých. Pravda, mesto je trochu špinavé, lebo Francúz sa nerozpakuje zahodiť papierik alebo krabičku od cigariet vedľa koša na smeti, aj keď ho má nablízku. Tvrdí, že aj zametač potrebuje prácu...Už v prvých dňoch môjho pobytu som sa presvedčil, že Francúzi sú veľmi dobrosrdeční ľudia, najmä keď s nimi hovoríte ich rečou, resp. keď sa o to pokúšate. Rozdali by sa, urobili, čo vám na očiach uvidia. Nedám na nich dopustiť!

Aký program ste v Paríži pripravili pre svojich kolegov?
- Podobný, ako keď sprevádzam turistov. Po dlhej ceste sme do Paríža dorazili o šiestej ráno a čakal nás deväťhodinový maratón po pamätihodnostiach mesta. Začínali sme Pantheonom, miestom posledného odpočinku najväčších osobností francúzskych dejín, pokračovali sme cez Luxemburské záhrady a palác ku kostolu Saint Sulpice, kde začína dej románu Da Vinciho kód. Prechádzali sme sa úzkymi uličkami stredovekého Paríža. Ten zanikol za Napoleona III., keď barón Haussmann dal zbúrať okolo 30-tisíc bytov, aby realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a širokými ulicami, umožňujúcimi rýchly presun armády z jedného konca na druhý. Ďalšou zastávkou našej prehliadky bol chrám Notre-Dame, Palais de la Cité, radnica a Pompidouovo centrum. Prestávku sme si urobili na Forum des Halles, pretože sa už prejavovala aj únava. Okolo kostola sv. Eustacha cez nádvorie Louvru sme potom pokračovali do Tuillerijských záhrad na námestie Place Vendôme a k parížskej Opere. Navštívili sme múzeum parfumérie Fragonard, kde si mohli na svoje prísť najmä naše dámy. Odtiaľ viedli naše kroky ku kostolu Márie Magdalény a na Námestie svornosti.

To je veľa aj povedať, nieto prejsť!
- Únava sa síce nedá oklamať, ale sprcha človeka postaví na nohy. Na druhý deň bola nedeľa, a preto bolo vo Versaillských záhradách a zámku, kde sme ráno začínali, veľmi veľa turistov. Byť v Paríži a nenavštíviť "starú dámu" Eiffelovku, to by nám tiež nikto neodpustil. Takisto ako Montmartre s bazilikou Sacre Coeur. Večer nás čakala úchvatná hodinová plavba po Seine, čo je úžasný zážitok pre každého. Na posledný deň nám ostala Invalidovňa, kde je pochovaný Napoleon a pre milovníkov umenia návšteva Louvru, resp. Gare d`Orsay, kde je prekrásne múzeum impresionistov.

Trochu ste ma predbehli a čiastočne už aj odpovedali na otázku, čo účastníkov zájazdu najviac očarilo...
- Koľko ľudí, toľko chutí, samozrejme. Večerná plavba popri nádherne osvetlených pamiatkach Paríža, blikajúcej Eiffelovke, asi všetkých. Paríž má pre každého niečo mimoriadne. Presvedčíte sa, keď sa ich spýtate!

A vás?
- Pre mňa sú zaujímaví už len ľudia! Na zájazdoch stretávam stále nových a nových. Možno to niekoho prekvapí, ale umenie nie je moja parketa. Skôr ma osloví architektúra či život v uliciach.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa krásnych "sprievodcovských" zážitkov!