PaedDr. Ľubomíra Moravcová, PhD., pôsobí ako a vo svojej profesionálnej činnosti sa venuje výučbe nemeckého jazyka.
Prečo sa treba učiť cudzí jazyk?
Lebo učiť sa ďalší jazyk neznamená len naučiť sa inak pomenovať tie isté veci. Znamená to aj naučiť sa o tých istých veciach premýšľať iným spôsobom. Známy taliansky fi lmový režisér Federico Fellini túto myšlienku vyjadril slovami - Iný jazyk znamená iné videnie sveta.
Takže čo všetko môže ovládanie cudzích jazykov priniesť?
Každému niečo iné. Niekomu ekonomickú výhodu, inému lepšiu prácu, ďalšiemu nových priateľov, zábavu, radosť z cestovania, spoznávanie novej kultúry... V každom prípade zvyšuje ovládanie cudzieho jazyka našu sebadôveru.
V rámci vašej profesie sa venujete nemeckému jazyku. Niekde som čítala, že na Slovensku majú ľudia najväčší problém s nemčinou. Súhlasíte? Ktorému cudziemu jazyku dávajú prednosť naši študenti?
V súčasnosti zažíva boom anglický jazyk. Je to prirodzené, pretože je to jazyk vedy, dorozumiete sa ním takmer na celom svete. Z hľadiska polohy nášho štátu je však žiadaná aj nemčina. Na Slovensku máme približne 500 nemeckých a 2500 rakúskych fi riem. Nemčina je pomerne náročný jazyk z gramatického hľadiska, ale nemyslím si, že patrí k tým najťažším. Podľa môjho názoru, naučiť sa po slovensky je pre cudzinca oveľa ťažšie. Naši študenti majú záujem aj o iné jazyky ako ruština, španielčina či francúzština. Kto má odvahu, skúša to aj s exotickými jazykmi, ako je napríklad čínština. Treba mať však skutočne silnú motiváciu, vytrvalosť a odhodlanie, lebo učenie sa zaberie mnoho času.
Aké sú hlavné rozdiely medzi nemeckým a slovenským jazykom?
Nemčina má na rozdiel od slovenčiny iba štyri pády, kde platia striktné pravidlá pri deklinácii a používaní predložiek. Rozdiely sú aj v rodoch podstatných mien a tvorbe minulého času. Slovenčina ako slovanský jazyk je fl ektívny jazyk, ohybný, nemčina je naopak analytický typ jazyka, ktorý sa tak neohýba.
Aký je podľa vás vývoj slovenského jazyka za posledné roky?
Súčasná slovenčina sa podľa mňa vyvíja primerane tak, ako každý iný európsky jazyk. Zmeny nastávajú vplyvom globalizácie a vedecko- technického rozvoja, čím sa aj slovenský jazyk obohacuje o nové pojmy. Naopak, niektoré archaizmy zanikajú. Je to prirodzené, avšak určite sa nemusíme obávať, že by slovenčina zanikala alebo nejakým spôsobom upadala.
Aký je váš názor na viacjazyčnosť v rodinách?
V rodinách, kde majú rodičia rozdielny materinský jazyk, je prirodzené využívať túto možnosť, aby dieťa hneď od začiatku vnímalo oba jazyky. Ale v súčasnosti je trendom, že sa k viacjazyčnej výchove pridávajú aj rodičia, ktorí nie sú prirodzene viacjazyční.
Čo vás inšpirovalo naučiť sa práve nemčinu?
Ešte na základnej škole som chodila na súkromné hodiny nemčiny, keďže škola vtedy takúto možnosť neposkytovala. Bolo lákavé vedieť viac ako ostatní. Až neskôr som pochopila, aké výhody to prináša. V súčasnosti však zastávam názor, že ovládanie jedného cudzieho jazyka už nestačí. Niektoré fi rmy dnes hľadajú zamestnancov, ktorí hovoria minimálne dvomi cudzími jazykmi. V krajinách západnej Európy je už viacjazyčnosť bežná a v školách sa stáva samozrejmosťou. Súhlasím s výrokom Nelsona Mandelu: Ak hovoríte s niekým v jazyku, ktorému rozumie, dostanete sa do jeho hlavy. Ak hovoríte s niekým jeho vlastným jazykom, dostanete sa do jeho srdca.
rch
Ľubomíra Moravcová vedie Katedru jazykov FEM SPU v Nitre
