e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 17/52 Niekoľko poznámok k akreditácii študijných programov

    Niekoľko poznámok k akreditácii študijných programov

    E-mail Print
    MÔJ NÁZOR

    V súčasnej dobe sa na všetkých univerzitách v SR pripravujú nové návrhy pre komplexnú akreditáciu študijných programov (ŠP). Výsledok predurčí odbornú profiláciu pracovísk, rozsah činností, právomocí a kompetencií v oblasti prípravy kvalifikovaných odborníkov, ale i programované smerovanie vedeckovýskumných činností.

    V tomto smere je pre vysoké školy rozhodujúci dokument MŠ SR, známy ako Sústava študijných odborov Slovenskej republiky. Napriek tomu, že tento závažný materiál bol viacnásobne prehodnocovaný a inovovaný, nezodpovedá úplne reálnym potrebám rozvoja odborov a VŠ. Od roku 2002 bolo vytvorených spolu 14 modifikácií, posledná v júni 2007. Realizované zmeny boli podľa môjho názoru iba formálne a nepodstatné. Pozitívne možno hodnotiť konštituovanie študijného odboru Fyziologická a klinická výživa (7.4.10.) v rámci podskupiny 7.4. (Nelekárske zdravotnícke vedy). I napriek tomu je sústava vytvorená prednostne klasickými vednými odbormi, ktoré sa formovali ešte v 19. a 20. storočí. Ich štruktúra nepôsobí dostatočne motivačne a inšpirujúco pre formovanie nových moderných odborov a nadväzne i ŠP. Nedostatočne akcentuje celosvetové trendy rozvoja vedných odborov, súčasné priority rozvoja vedy a spoločnosti, ale najmä perspektívne potreby praxe.

    Je známe, že najvýznamnejšie vedecké prínosy a prevratné objavy vznikajú spravidla na rozhraní viacerých vedných odborov. V sústave študijných odborov absentujú také perspektívne a kľúčové odbory, ako sú moderné biotechnológie či biochemické technológie, nanotechnológie, genomika, proteomika, enzýmové inžinierstvo, molekulárna genetika, génové inžinierstvo, bioinformatika a ďalšie. Predložená skladba v dostatočnej miere nevyjadruje funkčnú vnútornú podstatu jednotlivých odborov z hľadiska rešpektovania vzájomných interakčných väzieb, súvislostí a aplikačných možností. Triedenie a začleňovanie vedných disciplín a odborov do kvázi stabilného systému by sa malo odvíjať predovšetkým od predmetu štúdia vedných odborov, používaných špeciálnych metód pri riešení procesov, vzťahov a zákonitostí.

    Na príklade biochémie a biotechnológie pokladám za žiaduce poukázať na odborný nesúlad podstaty predmetov či programov so stavom, ktorý upravuje dokument MŠ SR.

    Diferencovanie odborov v rámci podskupiny 4. Prírodné vedy na vedy o "neživej" (4.1.) a "živej prírode" (4.2.) je archaické a málo funkčné. Domnievam sa, že takýto prístup v súčasnej dobe nie je celkom opodstatnený. Z uvedeného pohľadu je aj zaradenie biochémie medzi prírodné vedy o neživej prírode odborne nesprávne. Je pravda, že biochémia okrem biochemických metód úspešne využíva fyzikálno-chemické metódy, avšak rozvoj prakticky všetkých biologických odborov i takých klasických, akými sú cytológia, mikrobiológia, anatómia, genetika, histológia a pod., je determinovaný taktiež aplikáciou fyzikálnych, chemických a biochemických metód a techník.

    Biochémia skúma výlučne základné procesy v živých organizmoch. Na molekulárnej úrovni skúma podstatu životných pochodov a života vôbec. Preto je neprimerané a odborne nesprávne, že veda, ktorej objektom skúmania je živá bunka, biologický systém, je zatriedená do podskupiny 4.1. Vedy o neživej prírode. Biochémia patrí predovšetkým do skupiny biologických vied, medzi také odbory, ako je fyziológia, genetika, mikrobiológia, virológia, imunológia, molekulárna biológia a ďalšie. Biochémia nevznikla na báze chemických, ale biologických vied, menovite fyziológie. Pritom v lone biochémie sa formovali nové biologické vedné disciplíny ako molekulárna biológia, enzymológia, klinická biochémia, enzýmové inžinierstvo, molekulárna genetika, biochemické technológie, genomika, proteomika a ďalšie.

    Do skupiny chemických vied bola biochémia zaradená pravdepodobne ešte v 50. rokoch 20. storočia a tento stav pretrváva do dnešných dní. Nezodpovedá vnútornej podstate disciplíny a potrebám jej vlastného rozvoja, ale najmä rozvoju biologických vied a odborov vrátane lekárskych, poľnohospodárskych a potravinárskych. Biochémia v rámci podstupiny 4.1. Vedy o neživej prírode pôsobí neprirodzene, izolovane, netvorí jednotný celok, pritom nevytvára teoretický základ pre rozvoj prakticky žiadnej z 39 vedných disciplín či študijných programov (4.1.1 - 4.1.39). Naproti tomu v rámci vied o živej prírode (4.2.) je prakticky rozvoj každej zo 16 uvedených študijných programov nemysliteľný bez biochémie. Postavenie biochémie pre rozvoj biologických disciplín je nezastupiteľné, vytvára nielen teoretický základ a metódy, ale určuje aj taktiku a stratégiu ich rozvoja.

    Analogicky sa nemožno stotožniť so zatriedením biotechnológie a snáď i ďalších programov do podskupiny 5.2. Konštrukčné inžinierstvo, technológie, výroba a komunikácie. Nie je opodstatnené, aby iba na základe náhodnej pojmovej zhody slov "technológie" bolo možné zaraďovať do spoločnej podskupiny viaceré neporovnateľné odbory (ŠP). Význam pojmu technológie (postup, proces) pre biotechnológie nie je identický, ale ani porovnateľný s technológiou v strojárstve alebo stavebníctve. V súčasnej dobe je pomerne rozšírené používať pojem technológia aj pre netechnické procesy, napr. didaktické technológie, masmediálne technológie a i. Existujú aj technológie pestovania rastlín, technológie chovu zvierat, avšak to nás ešte neoprávňuje k tomu, aby sme tieto odbory zaradili do 5. podskupiny študijných odborov.

    Keď však vychádzame z vecnej podstaty definície predmetu biotechnológie a vymedzenia predmetu štúdia, potom podľa Európskej federácie pre biotechnológie (FEB) sú biotechnológie chápané ako "technológie, ktoré využívajú živé organizmy alebo ich súčasti k výrobe alebo modifikácii produktov, ale taktiež aj metódy a postupy šľachtenia mikroorganizmov, rastlín a živočíchov pre ich špecifické použitie". Z toho vyplýva, že biotechnológie zahŕňajú nielen technologické postupy výroby biologicky aktívnych látok, ale i tvorbu a konštrukciu funkčných biologických produkčných systémov a štruktúr, ale i detekciu molekulárnych markérov i génov (využitím biotechnologických postupov) hospodársky významných vlastností živých organizmov. Definícia "biochemických technológií" (rozumej moderné biotechnológie) je ešte výstižnejšia a predstavuje "vedu o zákonoch, metódach a procesoch biochemickej premeny surovín na spotrebné predmety, služby alebo polotovary. Procesy sa uskutočňujú živými bunkami, ich zložkami alebo katalytickými systémami v prostredí biochemického reaktora". Preto je nezlučiteľné, aby technológie, správnejšie metódy a postupy prípravy bioproduktov, ale aj GMO, a tým i tento študijný program, boli zaradené do tej istej podskupiny ako postup spracovania kameňa, železa či plastov. Nie je možné robiť analógiu medzi podstatou spracovania hmoty biologickej (mikroorganizmy, rastliny, živočíchy) a neživej (kameň, železo), ale ani technológiami a spôsobmi ich úpravy, spracovania, zušľachťovania.

    Na základe uvedeného odporúčam pre oblasť technológií, metód a postupov spracovania poľnohospodárskych produktov a mikrobiálnej biomasy vytvoriť samostatnú podskupinu č. 5.3. pod názvom Technológie konštrukcie produkčných systémov výroby biopreparátov a biologicky aktívnych látok s využitím biologických produkčných systémov. Možno do nej zaradiť študijné programy potravinárske technológie, biotechnológie, ale aj ďalšie. Naproti tomu by bolo účelné do podskupiny 5.2. zaradiť študijné programy stroje a zariadenia pre biotechnológie, stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel a ďalšie.

    Sústava študijných odborov má bezprostredný vplyv na tvorbu pracovných skupín v rámci AK, ktoré posudzujú návrhy na akreditáciu študijných programov. Nakoniec, konštrukcia sústavy vedných odborov pre schvaľovanie výskumných projektov v podstate kopíruje štruktúru, ktorá je uvedená v Sústave študijných programov. Preto forma a štruktúra predmetného materiálu MŠ SR významne rieši aj záujmy jednotlivcov a najmä fakúlt a VŠ, ktoré sa prakticky budú realizovať cez akreditáciu ŠP, schvaľovanie výskumných projektov a priznanie práva uskutočňovať habilitácie a inaugurácie fakultám vysokých škôl.

    Odporúčam, aby pri ďalšej novelizácii Sústavy študijných programov boli zohľadnené aj uvedené pripomienky, čo môže pozitívne prispieť k rozvoju biochémie a biotechnológie, ako aj biologických a potravinárskych odborov.

    Prof. Ing. IVAN MICHALÍK, DrSc.