Ing. KATARÍNA OLŠOVSKÁ, PhD.,
odborná asistentka na Katedre fyziológie rastlín FAPZ
Miesto narodenia: Myjava
Vek: 38
Čím ste chceli byť ako dieťa?
- Odkedy si pamätám, tak učiteľkou v materskej škole alebo vychovávateľkou.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť?
- Študovala som fytotechnický odbor na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. K tejto oblasti som sa "prepracovala" až na gymnáziu a k rozhodnutiu prispelo určite viac vecí: vzťah k prírode, ale napr. aj fakt, že som mohla relatívne zblízka (cez moju mamu a jej zamestnanie) pozorovať vtedajšie prosperujúce ŠM Plavecké Podhradie (hlavne ich rastlinnú časť výroby), poznať sa s ich pracovníkmi, brigádovať u nich a pod. V konečnom dôsledku som však aj tak "zakotvila" pri učiteľskom chlebíku. Som teda dôkazom toho, že detské sny sa plnia.
Koľko hodín má váš pracovný deň?
- Nezvyknem presne počítať hodiny strávené v práci, často "nadrábam", aj keď v poslednej dobe pribúda viac mimopracovných povinností a starostí, takže musím viac zvažovať organizáciu a využívanie môjho pracovného i voľného času.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež?
- Vnímam ju vo všeobecnosti pozitívne. Som človek, ktorý nie je skúpy na radu a povzbudivé slovo (za katedrou či mimo práce), ak o ne niekto stojí. Preto ma veľmi poteší, keď tínedžer dokáže odo mňa prijať názor. To, že mladí často stoja v opozícii a majú "svoju hlavu", dokážem pochopiť najlepšie vtedy, keď si uvedomím, koľko ilúzií o pravdivosti tohto sveta musia v priebehu svojho dospievania stratiť, aby sa sami v ňom nestratili.
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia?
- Nemám rada, keď ma niekto vedome "ťahá za nos", resp. chce so mnou "vypiecť". Oceňujem otvorenú hru s jasnými pravidlami, v práci i v súkromí.
S kým by ste sa radi stretli a porozprávali?
- Určite s mojím nebohým otcom, s ním by som si ešte mala čo povedať. Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života? - Možno Nobelova cena udelená Al Gorovi a IPCC za príspevok k riešeniu globálnej zmeny klímy a mediálne polemizovanie, ktoré tento akt rozpútal.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
- Asi ľudí, ale to je to najťažšie, a tak sa pokúšam radšej meniť samu seba.
Čo rada čítate?
- Momentálne som sa znovu vrátila k Paulovi Coelhovi a súčasne som sa začítala do prvotiny - cestopisného románu môjho kamaráta Ota Malého.
Ako si dobíjate energiu?
- Pri štúdiu na vysokej škole to bol šport, taký nenásilný, viac nepravidelný ako pravidelný, po ktorom sa človek dobre cítil, mal dobrú náladu a na sebe voľné šaty veľkosti 40. V tomto smere sa budem musieť nad sebou zamyslieť...
Prezradíte niečo o svojej rodine? - Mám "čiperku" mamu - pracujúcu dôchodkyňu a dve staršie sestry s podobnou "diagnózou" - učiteľka, čo je pri našich rodinných stretnutiach zdrojom nekonečných rozhovorov a občas aj zábavy. Najlepšie nám v rodine vie učiteľský syndróm pripomenúť moja neter Natália.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
- Samozrejme, a nie jeden. Ale sme predsa ľudia, nie?
Aké máte koníčky?
- Posledné roky je to turistika po vlastných (nohách), príp. cyklistika.
Aká je dovolenka vašich snov?
- Súvisí s predchádzajúcou odpoveďou. Chcela by som ešte viac turisticky spoznať Slovensko a možno aj niektoré ďalšie krajiny.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo veselý zážitok zo školy?
- S bývalými spolužiakmi si často spomíname na psychicky náročné cvičenia z matematiky pod taktovkou doc. Novotného, ktorý nám raz diktoval príklad na výpočet približne tohto znenia: "Vypočítajte objem silážnej jamy tvaru obráteného lichobežníka s rozmermi x, y, z... ". Náš spolužiak, Pali Pachem (povestný praktik, absolvent strednej poľnohospodárskej školy) nevydržal a v dobrej vôli poopraviť zarytého teoretika, nešťastne zdvihol ruku: "Pán docent, ale v praxi takáto silážna jama neexistuje!"
